Mnoho ľudí zažilo situáciu, kedy rodičia v rámci výchovy prejavili rodičovskú, príp. výchovnú autoritu. Človek sa prirodzene celý život učí a vyvíja sa aj jeho filozofia (nazveme to jednoduchšie – myslenie). Užitočné u človeka je, keď nastane aj konflikt. V rámci výchovy mladých rodičmi sa to najčastejšie stáva v puberte. Mladý človek ako rebel povie svoju požiadavku a na rodičovi ostávajú tri možnosti – požiadavku prijať, rázne zamietnuť alebo nájsť kompromis.
Egypt ako krajina sa do tejto fázy konečne dostala. Diktatúra prezidenta Mubaraka nemohla trvať večne. Musím však podotknúť, že aj keď to neboli Egypťania prví kto to všetko spustil, ako lavínový efekt všetko začalo v Tunisku. A aká je situácia teraz? Okrem Tuniska a Egyptu lavína postúpila už aj do ďalších dvoch arabských štátov – Sudán a Jordánsko.
Jediná logická úvaha, ktorá mi ako ponaučenie z toho všetkého vyplynie je, že zdravý rozum si jednoducho pýta slobodu. Vždy to tak bolo, je a aj bude. Človek môže zotročenie zo strachu buď prijať alebo sa mu postaviť. Strach je niekedy väčší ako to čo ľudia chcú v rámci slobody a preto sa poddajú. Avšak ja s týmto postojom nesúhlasím. Veď predsa to, čo sa vybojuje dnes, je darom pre budúce generácie. Teda nech Egypt daruje slobodu svojim deťom.
Rád by som situáciu pripodobnil ešte k jednej historickej udalosti. November 1989 v znamení Nežnej revolúcie. Aj my Slováci s Čechmi sme žiadali demokratickú slobodu. Ľudia vyvíjali nátlak politikov od roku 1977 podpísaním Charty 77, a keďže zmena neprišla – ľudia uchopili nástroj prejavenia nevôle do vlastných rúk. Tak ako my Slováci s Čechmi sme písali históriu roku 1989, kedy celý svet s úžasom sledoval ako bojujeme za demokraciu, tak aj svet arabov bojuje teraz za to isté. Je to až ba priam fascinujúce kam človek v odhodlaní za slobodu ide. „Pochod miliónov“ nazývajú média pochod Egypťanov.
Na záver by som rád dodal, že človek je tvor rozumný a vo svojej humánnej podstate slobodný. Tam kde začína sloboda iného, končí sa moja sloboda. Nepodceňujme svoju bytostnú zložku v existencii tohto sveta a nezatvárajme oči pred tým čo skutočne existuje, inak sloboda si nájde svoju vlastnú cestu – teraz či neskôr.
