Už len zaslepený blázon nevie, alebo nechce vedieť, že hospodársky rast v posledných dvoch rokoch nám nezabezpečil odborník na všetko Fico, ale predovšetkým reformy Dzurindovej vlády. "Slovensko zbiera plody hĺbkovej reformnej politiky, prostredníctvom ktorej začiatkom tohto desaťročia vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu krajinu oslobodila od starých socialistických hriechov a vďaka radikálnemu zjednodušeniu daňového systému ju spravila atraktívnou pre investorov", píše renomovaný švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung. No a najväčšou zásluhou Róberta Fica na tomto hospodárskom raste je, že tieto reformy nezrušil (ako v opozícii vehementne avizoval).
Obávam sa však, že Róberta Fica (a tým aj Slovensko) nečaká len pokles preferencií (každá séria raz skončí), ale tvrdý pád. A čo ma vedie k takýmto záverom?
1. Zaslepenosť Róberta Fica. No keď si niekto nevšimol, že tu bol nejaký november 1989 je buď idiot, alebo slepý. (To len tak na okraj.) Tvrdenie, že za hospodársky rast môže "ochota Slovákov pracovať za nízke mzdy", je ako vystrihnutá z učebníc Marxizmu-leninizmu. Je vidieť, že Fico bol dobrý študent. Myslím, že nejeden ekonóm, ktorý počul túto vetu a práve jedol, či pil nejaký nápoj, musel obsah svojich úst vyprázdniť späť do taniera (či pohára) aby sa nezadusil. Ja nepochybujem o tom, že Róbert Fico veľmi dobre vie čomu vďačí za plody dnešného hospodárskeho rastu. Stačí otvoriť ktorékoľvek noviny rozoberajúce túto problematiku a určite tam nenájde svoje meno. Otázkou zostáva, prečo tvrdí stále to, čo tvrdí. V čase keď bol v opozícii bolo kritizovanie vtedajšej vlády a reforiem jeho psou povinnosťou. Dnes po dvoch rokoch vládnutia pravdu buď nechce vidieť alebo jednoducho nevidí (je zaslepený).
2. Demagógia Róberta Fica. Je neuveriteľné, ako Fico so svojimi spolustraníkmi chce využiť finančnú krízu na svoje (demagogické) ciele. Fico by chcel mať všetky strategické podniky pod kontrolou, teda štátne. Potiaľto sa to javí ako logické. Lenže jediný cieľ prečo by to takto malo byť je ten, aby mal vplyv, mohol menovať či odvolávať generálneho riaditeľa, samozrejme nie odborníkom, ale stranícky lojálnym prikyvovačom. A keby tento súdruh netancoval ako Robko píska, ej veru rýchlo by s ním vedel zatočiť! Kto si myslí, že takýto štátny podnik by hájil štátne záujmy je buď neskutočný rojko alebo neuveriteľný blázon. No ale veď to sme tu už mali súdruhovia! S každou vládou nový generálny riaditeľ, ktorý podpíše také super zmluvy, že štátny podnik ide do kolien. Veď prečo by ho to malo trápiť, keď o štyri roky príde niekto iný.
Jeden príklad za všetky. V nejakej televíznej diskusii som videl ministra kultúry Maďariča sa vyjadrovať k téme hospodárskej krízy (asi sa cítil kompetentný). A vehementne obhajoval politiku Smeru, ktorá je za zoštátnenie strategických podnikov. Neváhal svoje argumenty podporiť tvrdením, že k tomu pristupujú trhové ekonomiky. Mal na mysli podporu štátu krachujúcich bánk prevzatím ich majoritnej časti. Demagógia ako hovado! Je samozrejmé, že keď niekto príde s kapitálom (aj keď dočasne) chce mať (dočasne) aj vplyv. A je jedno, či je to štát alebo niekto iný. Je samozrejmé, že po obnovení dôvery štát z tejto sféry vystúpi, nechá si vyplatiť investované a všetko beží tak ako predtým. Prečo to urobí? No jednoducho preto, lebo štát je zlý hospodár! Samozrejme, že štát podrží strategické podniky, keď je to nevyhnutné (napr. v čase hospodárskej krízy), ale potom ich nechá fungovať samostatne.
Podobnú televíznu diskusiu som videl aj v Nemecku. Aj tam prevzal štát kontrolu nad niektorými bankami. Bol tam aj zástupca súkromných investorov z automobilového priemyslu. Na otázku, či by nepomohlo zoštátniť niektoré nemecké automobilky sa len pousmial a odpovedal: "Menujte mi len jednu jedinú úspešnú štátnu firmu v histórii a ja prikývnem." Po dvoch minútach trápneho ticha položil moderátor inú otázku.
3. Namyslenosť Róberta Fica. Hoci sa to možno niektorým nezdá, ale Róbert Fico je už taký namyslený, že si myslí že rozumie nielen ekonomike ale aj bankovníctvu. V závere minulého týždňa skoro vyvolal vojnu bankám, že nechcú poskytovať úvery. Argumentoval nejakým štatistickým ukazovateľom, že občania v súvislosti s prechodom na euro vložili do bánk 50 miliárd Sk. A zrazu si myslel, že keď ľudia vložia 50 miliárd, banky ich môžu komukoľvek požičať a v prvom rade štátu! Ale súdruh Róbert F. bol síce dobrým študentom na hodinách Marxizmu- leninizmu, ale trhové hospodárstvo zjavne vynechal. Banky poskytujú úvery aj ďalej, o tom niet pochýb. Problémom sú len megalomanské projekty pri výstavbe diaľníc, kde je každá banka (logicky) opatrnejšia. No a tam príde vhod garancia štátu, ktorá síce mimochodom fungovala aj doteraz, ale prečo by sme o tom nemali informovať pred televíznymi kamerami, nech si slovač myslí, že Robko to zariadil.
Dalo by sa pokračovať, ale keďže toto má byť článok a nie kniha, radšej skončím. Dúfam len, že po Ficovláde tu nebude opäť socializmus, ktorý budeme musieť reformovať. Lebo reforiem už mám plné zuby.
