Keďže sú od Zadaru vzdialené až okolo 150 km, požičal som si auto a vyrazil som k nim skoro ráno. Na tento národný park som počul samú chválu, má sa tam nachádzať až 140 vodopádov a 20 jaskýň. Jazerá sú vraj pospájané prietokmi.

Vstup do národného parku je platený. Hneď pri vstupe sú tabule s mapami, kde je prehľadne rozpísané, kde leží ktoré jazero, niekoľko navrhovaných trás a taktiež informácie o tom, že po jednom z jazier premáva parník a že k jazeru Proščansko (najvyššie položené) premáva kyvadlová doprava. Po zaplatení vstupného som dostal vlastnú mapu, kde boli okrem trás rozpísané časy autobusovej a kyvadlovej dopravy a odchody parníka. Všetky druhy dopravy sú zahrnuté v cene vstupného. Najkratšia trasa trvá okolo 3 hodín, najdlhšia približne 6. Národný park prekonal moje očakávania najmä čo sa týka rozlohy. V brožúre som sa dočítal, že rozloha jazier je až 217 ha. Druhé najväčšie jazero, Proščansko jazero, má rozlohu až 68 ha. Najväčšie a zároveň najhlbšie jazero je Kozjak (81,5 ha).

Moja cesta
Ja som si vybral dlhšiu trasu. Začínala sa pri takzvanom Ličskom dome. Odtiaľ viedla k Turčići, najnižšiemu vrcholu Medvedjaku. Cesta viedla skrz prekrásne lesy, ktoré hádzali na chodník príjemný tieň. Keď som vyšiel na spomínaný kopec, čakal ma výhľad na jazero Kozjak a na Veľký vodopád. Chodník pokračoval k ďalším a ďalším jazerám a vodopádom, viedol cez lesy, ktoré si stále žijú svojim životom. Mali by v nich žiť dravé šelmy ako napríklad rys, medveď či vlk. V jazerách žijú ryby i raky, lov je samozrejme zakázaný.

Hoci je sprístupnená veľká časť Národného parku Plitvické jazerá, nie je dostupný celý. Podľa mňa je to pre zachovanie prírody to najlepšie. V tomto národnom parku vraj existuje lúka, kde rastie až 42 druhov orchideí. Tá je, samozrejme, nedostupná pre bežného návštevníka. Takisto nie sú dostupné pralesné časti parku. I to, čo pre oči bežného turistu dostupné je, stojí za to. Voda v jazerách je priezračne čistá a keď si zvolíte náročnejšiu trasu, väčšinu času budete v širokom okolí sami. Väčšie turistické prehliadky sa väčšinou zdržiavajú na jednoduchšej trase, takisto si ju zvolili rodiny s malými deťmi.
Ja som trasu prešiel asi za 7 hodín. Zdržal som sa fotením a užívaním si výhľadu. Najviac sa mi páčilo množstvo vodopádov, ktoré sa na slnku krásne leskli a vytvárali sa na nich malé dúhy. Keď som sa vrátil ku vstupu najedol som sa v jednej z reštaurácií a vybral som sa späť na hotel. Národný park hodnotím veľmi pozitívne, prechádzka v ňom je skutočnou regeneráciou pre psychiku. Určite by ju nemal nikto pri návšteve Chorvátska vynechať.
zdroj: Wikipedia, Hrvatska, obrázky sú z voľne dostupných zdrojov: Pixabay