V praxi existujú dve skupiny útočných techník a následne dve skupiny obraných proti týmto technikám.
Údery a obrana pred nimi.
Uchopenia, hody, udržanie (aj bolestivé) a obrana pred nimi.
Obranu ešte klasifikujeme podľa spôsobov presunu obrancu:
1. Obrana pohybom.
2. Obrana spadnutím.
3. Obrana na mieste.
Obranu na mieste v závislosti či je obranca v kontakte s útočníkom, rozdeľujeme na bezkontaktnú a kontaktnú.
a) Bezkontaktná - odchýlením hlavy a trupu, nohy.
b) Kontaktná .
Skrúcaním, „vytáčaním“ trupu.
Skrúcaním rúk v pleciach.
Skrúcaním predlaktia, obkotúľavanie a sprevádzanie úderu z vonkajšej strany v ploche nanášania úderu dotyčnicou ku vlastnému telu.
Obrana skrúcaním trupu.
Obrana proti úderom je spojená s pojmami ako rovina úderu a rovina obrany.
Rovina úderu je úplná rovina úderu útočníka so zbraňou aj bez nej. Trajektória úderu môže byť dosť zložitá, preto plocha úderu nemusí vždy byť priamočiarou.
Rovina obrany – je to povrch vytváraný časťou tela obrancu pri jeho približovaní sa k atakujúcemu predmetu.
Uhol prijatia úderu, alebo uhol medzi rovinou úderu a rovinou obrany musí byť minimálny, aby nebol väčší ako 10-15. V takom prípade sa na obranu spotrebujeme menej ako 15-25% energie úderu a zvyšok úderu sa odrazí a trajektória úderu zmení sa nepatrne.
Pozrime sa na obranu skrúcaním trupu okolo osi chrbtice. Je to efektívna obrana pri priamych úderoch v sagitálnej rovine na váš trup.
1. Súper nanáša priamy uder do hrudníka pravou rukou. Uvoľňujeme sa a vytáčame hrudník, trup a panvu v smere hodinových ručičiek. Z vonkajšej strany súperovej ruky sprevádzame jeho úder pozdĺž hrudníka a snažíme sa nemeniť smer útoku. V konečnej fáze trup úplne vytočený a robíme protiútok.
2. Súper udiera, alebo tlači do chrbta. Uvoľňujeme sa, vytáčame trup a panvu tak, aby sme sa ocitli z vonkajšej strany útočiacej ruky. Obkotúľavame súperovu ruku svalmi chrbta, cítime ako úder kĺže po chrbte. Po prejdení úderu robíme protiútok.
Čo je podstatné pri tejto obrane:
Snažíme sa vytáčať trup, aby uhol medzi rovinou obrany (plocha hrudníka, chrbta) a útočiacou rovinou, bol čo najmenší.
Využívame princíp „prilepenia sa“ k útočiacej ruke a sme s ňou stále v kontakte povrchom hrudníka, chrbta, ruky.
Nemeníme smer pôsobenia útočiacej sily.
Pri vytáčaní pracujeme nie len s trupom, ale viac panvou.
Spôsoby cvičenia
Pri cvičení obranu vytáčaním trupu najjednoduchšie precítime, ak útočník na začiatok iba tlačí na rameno. Na začiatok obranca pôsobí (točí sa) proti pôsobiacej sile. Potom sa uvoľnene s výdychom podvoľuje pôsobiacej sile, snaží sa nemeniť smer jej pôsobenia a sprevádza ju v kontakte s obranou plochou.
V jednoduchom prípade, ak útočník pôsobí na trup v sagitálnej rovine rovnobežne zo zemou, iba vytáčame trup okolo vertikálnej osi. Útočník môže pôsobiť v sagitálnej rovine na obrancu aj pod rôznymi uhlami zhora a zdola, tiež je možné brániť sa vytáčaním trupu okolo vertikálnej osi, s časom je potrebné naučiť sa uvoľňovať tú časť tela, na ktorú sa pôsobí, a vytáčanie sa už bude uskutočňovať aj okolo iných osí, nie len okolo vertikálnej.
Začiatočníkovi je potrebné dbať na rýchlosť vykonania útoku aj obrany. Pri cvičení obrany musí mať obranca stále kontakt z útočníkom a reagovať rýchlosťou rovnou alebo aj menšou ako je rýchlosť útoku. Pri rýchlych úderoch hneď od začiatku, ak sa obranca nevie uvoľniť, bude tento prijímať údery tvrdo. Samozrejme, že časom je možné, že aj takýmto spôsobom sa naučí uvoľňovať a vytáčať trup. Ale pravdepodobnejšie je, že väčšina sa začne úderov báť a bude od nich utekať, čo preruší kontakt s útočníkom – jeden zo základných princípov tejto obrany. Ak obranca bude reagovať rýchlejšie ako útočník pôsobí nebude to zodpovedať realite. Človek nemôže reagovať rýchlejšie ako sú stanovené obmedzenia. V reálnej rýchlosti obranca nemôže reagovať na útok dvakrát rýchlejšie.
Na videu je možné vidieť spôsoby cvičenia obrany vytáčanie trupu, práce telom aj s protiútokom.
Práca telom.
((bodywork))
Niektoré spôsoby protiútoku.
((protiutok))
