Preto ma dnes zarazil jeden názor. Učím literatúru a jazyk, a to slovenský aj anglický. Aj keď neviem všetko, a preto nemám právo "mentorovať", nemyslím si, že autor mal pravdu. Možno svoju. Ak niekto tvrdí, že literatúra na bilingválnom gymnáziu prečítaná v cudzej reči je kvalitnejšia ako vlastné korene poznané len cez memorovanie, budiš. Je však nad slnko jasnejšie, že slovenskú literatúru nikdy nečítal. Ak pre nič iné, myslím si to preto, že memorovanie sám priznal. Ďalej si nemyslím, že chyba je v učiteľovi. On nemôže nikoho nútiť otvoriť knihu a čítať. To človek musí urobiť sám pre lásku k čítaniu a pre svoju zvedavosť.
Pre nutnosť vytvárať si vlastné názory po konfrontácii so zdrojom informácie.
A teraz sa nezastávam len Kalinčiaka, ktorého Reštavrácia, má podľa mňa, svoju platnosť aj v dnešnej dobe, keď mnoho ľudí dáva vo voľbách hlas len podľa toho, kto ponúkol chutnejší a v rámci blízkej budúcnosti stráviteľnejší predvolebný "guľáš".
Zastávam sa samotného bytia človeka, z ktorého sa nedá vylúčiť história jeho, takpovediac, existencie. A tak ako Angličan povie, aj keď nikdy nečítal Shakespeara a nevidel jeho hru: "Na toho mi "nešahaj!", tak ja volám: "Nechaj na pokoji Kalinčiaka, kým si ho neprečítaš a potom o ňom rozprávaj!"
...
