V Čechách sa rozpadáva každé druhé manželstvo. Náplasť na oči alebo máme kričať hurá, že nie u nás? Dozvedeli sme sa, že v inej krajine je to z manželstvom zlé, že sú medzi prvými v rebríčku skrachovaných vzťahov.
Čo tak prebrať z letargie aj Slovákov, aby sme si nemysleli, akí sme to len úžasný národ, keď sa o sebe nedozvieme v slovenských správach? Nechcem písať o percentách a štatistikách. V mojom okolí a v rodine, blízkej aj vzdialenej, poznám približne desať rozvedených párov a jeden, dokonca, už druhýkrát. V škole, kde pracujem je rozvedená viac ako tretina rodičov našich žiakov.
Kašlem na novinárov, možno expresívne vyjadrenie, ktorí spíšu štatistiky z rôznych štatistických úradov atď, dajú ich na papier, a nate zadrhnite sa číslami. Kde ostáva v tejto spoločnosti človek? Kedysi sme sa na predmete Náuka o spoločnosti - Úvod do sociológie učili, že rodina je základná bunka spoločnosti. Rodina... Čo to je? Môžeme špekulovať o partnerstve, o deťoch, o rodičovstve a zaradzovať ich do rôznych štatistík, aby sme mali čísla? Dospeli sme k bodu, keď sa človek stáva číslom?!
V Čechách sa rozpadáva každé druhé manželstvo, na Slovensku sa rozpadáva každé štvrté manželstvo, v Belgicku je to len štvrtina manželstiev, ktoré vydržia a bla bla bla... Opýtajme sa našich detí ako ich trápia tieto čísla? Nechcite počuť odpoveď. A odmyslime si teraz ako dôvod alkohol a psychické alebo fyzické týranie. Ak by na Slovensku klesli rozvody len na túto príčinu rozvádzania sa...
Chcete vedieť prečo sa na Slovensku rozvádzajú páry najviac? Pre rozdielnosť pováh, záujmov a názorov a pre neveru. Alkohol je tretí v poradí. Tak čísla sú za nami. A kde ostal človek, človiečik, manžel, manželka... Ako sa človek rozvádza pre rozdielnosť pováh? To sme už naozaj takí sebeckí a neprispôsobiví, takí zhýčkaní, že sa rozvádzame z takých primitívnych príčin? Čo v živote hľadáme? človeka, ktorý nebude pľuť do umývadla, takého, čo nenecháva pri posteli pohodené ponožky? Svoje vlastné kópie? Nie je práve to najkrajšie, že naše povahy sú rozdielne, nie práve to nás na tom druhom zaujme, keď sa s ním zoznámime? A nie je paradoxné, že sa napokon práve to stáva najčastejšou príčinou rozvodov?
Možno to zjednoduším, ale všímam si to už dlhší čas. Ľudia sa spolu zoznámia a najbližšie tri - štyri roky sú nekonečne zamilovaní. Potom sa vzťah, v tom lepšom prípade, v tom horšom manželstvo, rozpadne. Príčina? Nerozumieme si, prípadne som stretol niekoho, vieš, no, na prvý pohľad som sa zaľúbil. Keď som sa jednej priateľky pýtala, nech mi povie rozdiel medzi zaľúbením s manželom, s ktorým sa rozvádza a priateľom, s ktorým ho podvádza, a kvôli ktorému sa rozvod uskutočňuje, nevedela mi odpovedať. Obzrime sa okolo a úprimne si priznajme, že takmer každý vzťah prechádza tými istými štádiami a je len na nás, či to tak necháme.
Možno to vyznie ako klišé, ale láska sa nerovná zaľúbenosti. Láska sa buduje. Deň po dni. Len naše vlastné zlenivenie, pocit istoty, upadnutie do vzťahovej letargie je príčinou, ktorú v žiadostiach o rozvod nazývame rozdielnosťou pováh.
A ďalšia vec, nekŕmte nás už štatistikami. Je tragédiou každej jednej rodiny zvlášť, akákoľvek príčina je za tým, ak sa vzťah rozpadne. Bojujme a nesnažme sa túto "rakovinu" v jednotlivých bunkách spoločnosti podporovať a ospravedlňovať. Staňme sa kmeňovou bunkou, či zdravou DNA svojej vlastnej rodiny.Jednoducho, PRACUJME na našich vzťahoch a to každý jednotlivec sám za seba, lebo ako sa hovorí, nič nie je zadarmo.
