Byť politikom na Slovensku je veľká výhoda. Ak sa človek - politik vyrovná s tým, že sa mu permanentne čká a je vystavený negatívnej energii, ktorá naňho vplýva z jednotlivých protistrán a najmä z krčiem, prípadne je voči týmto prúdeniam imúnny, môže sa posadiť doma k telke a neudržateľne sa smiať. Veď prečo by aj nie? Okrem toho, že politici sú na Slovensku vnímamí ako zlodeji, klamári a podvodníci, je to tak všetko, čo im môžeme...
Vžijem sa do kože poslanca. Ráno prídem alebo neprídem do práce. Záleží na tom či dnes mám nejaký dobrý kšeft. Pardón zle som sa vyjadrila. Mám neodkladné povinnosti. Potom sa rozhodnem, či sa zúčastním schôdze a hlasovania alebo nezúčastním. Záleží na tom, či nepotrebujem vybehúť na cigu pred parlament, prípadne do bufetu na kávu. Pardón zle som sa vyjadrila. Ide o politickú vôľu niečo riešiť. Keď sa nedá, tak sa nedá. Či? Plat beží. Inak ak sa vo verejnej debate "správne" vyjadrím na účet druhej strany a vyvolám hádku, celkom dobre odvrátim pozornosť od podstaty schôdze a médiá zabavím aspoň na tri dni, ak vychádzam z premisy, že každá búrka za tri dni prehrmí. Aj mesiac sa to dá ustáť. Veď oni si nájdu niečo iné.
Vo večerných správach ma na 95% ukazovať nebudú a ak, aj tak len z rýchlika, aby sa mohli venovať všetkým tým tragickým nehodám v Martine, Žiline aj na ďalekom východe až niekde pri ukrajinskej hranici. Moment, to je ešte vôbec Slovensko? A aby som nezabudla. Najradšej mám zvieraciu vložku na konci hlavného spravodajstva. Po všetkých tých vraždách sa človek trošku upokojí pri pohľade na kačičky plávajúce po jazierku. A keď nie som v centre pozornosti ľudu, je to oukej hoci by pustili aj Toma a Jerryho. Aj za to by som sa veru chcela slovenským televíziám veľmi pekne poďakovať, samozrejme.
A za svoj skvelý život sa chcem poďakovať najmä občanovi. Vďaka vám, milí občania, že sledovanosť správ stúpa zároveň s litrami krvi, ktorá sa v nich preleje, že máte radi zvieratká a nenávidite politiku. Iba vďaka vám, mi je dnes večer tak dobre pri pohľade na kačičky.
