V piatok sa náš riaditeľ objavil vo dverách a povedal: "Milí kolegovia, od pondelka nemáte právo chodiť na obedy do jedálne, oznámte to aj žiakom." Ako a prečo? To bola prvá otázka, ktorá skrsla v našich hlavách.
Čiastočná odpoveď v tomto zamotanom klbku byrokracie a nepozerania sa na ľudí, čo nie je v tomto svete nič zvláštne, ak nechcem rovno útočiť na štát, spočíva v zákone. Nový zákon totiž umožňuje, ako sme sa dozvedeli, stravovať sa v školských jedálňach iba konkrétnej škole, pod ktorú jedáleň spadá a zamestnancom tejto školy. Základné školy patria pod mesto alebo obec a stredné školy pod VÚC.
Niekde medzi týmito dvoma "kohútmi na hnojisku" sme sa ocitli my. Sme totiž stredná škola, ktorá má prenajaté priestory na pôde základnej školy. A dajsamisvete, nikto na to nemyslel, a čo je horšie, v šírošírom okolí našej drahej školy sa nenachádza žiadna stredná škola, na ktorú by sme sa k spokojnosti našich drahých politikov, ktorí zákony vždy vymyslia iba napoly, aby sa mohli stále venovať ich novelizovaniu, a tak, aby nedostávali plat len tak pre nič za nič, mohli ísť napapkať.
Keďže na ministerstve teraz budú, zrejme donekonečna, strácať papiere a vypytovať nové, asi prejdeme na spôsob stravovania sa Zuzky Krónerovej v rozprávke, ktorej názov si už nepamätám, ale pamätníci istotne áno, a budeme vdychovať vzduch z dutej palice, aby opäť raz štát ušetril korunky.
Napadli mi iba dve nevinné otázky: Ako to, že základné školy môžu prenajímať priestory stredným školám, ak sa tieto nemôžu v ich priestoroch aj stravovať? A kto takto za vlasy pritiahnutý zákon vymyslel? Možno práve v jeho prípade by sa hodil titul "Byrotĺk roka".
