Tak som schmatla posledný a reku, že kašlem na dojem, rozhodla som sa ho zjesť cestou do práce. Keďže som to nikdy predtým nespravila, nevedela som, čo ma čaká. Zavrela som bráničku pred domom a vykročila som. Banán v ruke.
Aby som sa dostala k podstate, som ho, samozrejme, ošúpala a schrústala. Lenže v ruke mi zostal nestráviteľný, nejedlý zvyšok bývalého banánu. Tak si myslím, som kultúrny človek, takže to nehodím na zem. Chcieť je pekná vlastnosť, ako sa hovorí...
Poviem to takto, ak by som chcela byť taká kultúrna ako si myslím, že som, tak by som asi nestihla prísť načas do práce. Celou cestou som držala v ruke šupku, ktorá mala skončiť v koši, ktorý v Michalovciach pozdĺž celej Rázusovej ulice akosi chýba. Veď kvôli čomu by potom existovali napríklad VPP, no nie?
A tak pre Michalovčanov platí: ak sa nebojíte maximálne náhodnej pokuty a chcete pomôcť občanom v hmotnej núdzi alebo prípadne chcete dať zarobiť lekárom na úrazovke, stačí šupku nenápadne hodiť niekde na zem.
Prírode určite neuškodíte, skôr jej prospeje občasné pohnojenie, najmä toho trávnika popri chodníku. A mesto ušetrí na hnojení.
Len dúfam, že sa cestou domov nepokĺznem na istej šupke, ktorú ráno zahodila "nekultúrna" osoba...
