Sama som učiteľkou a viem, že je ťažké zvládnuť osnovy vzhľadom na kvantitu a rozsah učiva tak, aby kvalita vzdelania nezaostávala a boli splnené cieľové požiadavky na maturanta. Ale preboha!
Žijeme vo svete plnom informácií, ktoré doslova ležia pohodené na chodníku, preto by sme my učitelia mali prisahať že:
1. deti si budeme vážiť a ich detstvo chrániť tak, aby ho celé nepresedeli nad knihami;
2. naučíme deti hľadať informácie, triediť ich, vyberať si z nich a napokon ich vedieť prakticky využívať;
3. nebudeme ich nútiť bezhlavo memorovať, len aby v hlávkach držali informácie, ktoré nikdy nevyužijú;
4. deti budeme viesť k tvorivosti, aby vymýšľali nové veci a nielen si pamätali, čo vymyslel niekto iný;
5. naučíme ich komunikovať, vytvárať si svoje názory a vedieť vyjadriť ich;
6. ich názory budeme rešpektovať;
7. naučíme ich byť tolerantnými k iným;
8. naučíme ich milovať vzdelanie a nie vytvoriť si k nemu odpor;
9. ukážeme im, že svet ich potrebuje, pretože oni sú jeho budúcnosť;
10. naučíme ich vážiť si Zem, pretože sú jej súčasťou a musia ju chrániť;
11. nebudeme trvať na tom, že práve ten predmet, ktorý učíme my, je ten najdôležitejší a spôsobovať deťom traumy;
12. necháme deti žiť!
Tak prisahajme!
Je smutné, že práve učitelia sa postavili proti návrhu na zníženie rozsahu učiva. Veď my učitelia sme dennodenne v styku s tými, ktorým také množstvo učiva najviac škodí. A chceme predsa, aby zo škôl odchádzali ľudia a nie chodiace encyklopédie. Mýlim sa?
