Marfuša celý deň posedkávala, podriemkávala...
Padla mi sánka. Keď sme sa dostali k Mrázikovi, v triede sa začalo ozývať fuuuj a podobné citoslovcia obohatené negatívnym postojom k mojej, dá sa povedať, jednej z obľúbenejších rozprávok. Mala som čo robiť, aby som nevybuchla. Prehnaným "znásilňovaním" by som však ich názor na deduška Mrázika nezmenila. Bolo to prvýkrát, keď ma naozaj prekvapili, vyviedli z miery, až mi bolo tak polosmiešno, že sa mi to mohlo stať práve pri takejto téme.
Je ti teplo dievčatko? Čo ti šije, somár starý?
Nebolo mi to jedno. Tak som sa pýtala prečo. Lebo je nudný. Lebo je to stará rozprávka. Lebo im už lezie na nervy. A vrcholom bolo, keď ho poslali do koša.
Čo je tu, kino?
Zástancovia Popolušky, princeznej zo zlatou hviezdou na čele, či pyšnej princeznej, predčasne sa netešte. Už nie sú v kurze. Teraz sa pozerajú akčné filmy, a neverili by ste, Krstný otec. Telenovely sú fajn, reality show je "kúl". Cez Vianoce sa najviac tešili na playstation.
Ja ťam, ja ťam!
Položme si otázku. Kto je za to zodpovedný? Deti? Ony si kúpia telku, playstation, a keď sa im už nechce hrať, tak si V V NOCI púšťajú v telke akčné filmy, alebo sledujú nočnú rality show?
Neberte nám princeznú!
Kradneme im detstvo. Svojou ľahostajnosťou prispievame k tomu, čo na nich kritizujeme a potom sa čudujeme, že sa napríklad na blogu objaví článok trinásťročného dievčaťa, ktoré prežilo viac ako by som ja prežila možno za dva životy, alebo že ženu v pokročilom štádiu tehotenstva zosmiešňujú v autobuse.
Urobil mi to Samo! Ja nie, to Dominik. Spravilo sa to samo, nerobte taký krik...
Kritika patrí nám. my sme spoločnosť, my ich vychovávame a my sme za nich zodpovední. Už záleží len na tom, či sme schopní kritiku prijať a konštruktívne pristúpiť k riešeniu problému. Každý sám za seba. Nie kritiku z môjho článku, lebo aj ja som dospelá a zodpovedná, ale kritiku vyplývajúcu z ich konania a názorov, ktoré sú jasným dôkazom nášho zlyhania.
