Ňigda som ňeprišla na to chto to začina, aľe teho roku še šicke zbešňeli už skorej. Ta i ja zo Žužu me še rozhodľi, že bandurki budzeme sadzic skorej.
Ňigda bi som ňedovoľila, že bi Haňa z hornoho konca mala bandurki posadzene skorej jak ja!
Obvolala som calu fajtu, naj pridze pomohnuc každi, chto može, bo funduš mame obrovski. Sin z ňevestu še sľubili aj z vnučatkami, že pridu.
Ta som navarila fajni harčok poľivki i holubkoch naj še choľem dobre najedza po tej roboce.
Už jak me prišľi, šicko bulo pošorovane, ľem metac bandurki. To Joži z družstva chodzi furt šoriky robic na trachtore. Ďabel to je, še ňezda, ale vun je barz šikovni. Ja som už aj dzivkoj hutorela, jak še vraci z Angľii, naj sebe ho vežňe a ňe tam toho mohamedana, či ki fras sebe tam našla.
Aľe gu bandurkom.
Ja sebe tak dumam, že to ňema toten bandurkovi dzeň obdobi u švece. To cali valal še predbiha, kto skorej posadzi.
Žuža mala teho roku vecej familije, bodaj bi ju guta brala, už poobedze še ľen zašmiala, jak mi me buľi dagdze ešce ľem u štretku, aľe sebe tak dumam o totej sprikoce, že im voda tote bandurki odplavi, jak ľem kus zakropi, bo to tak jakebi ľem po verch žemi ich pometaľi, še mi vidzelo.
A tota jej dzivka prišla u takej handroj navľečena, dobre že jej tote cecki neviskakovali z toho trička či co to bulo, ľem chlopoch dražďila.
Aľe naj sebe maju, šak ja im ňezavidzim, naj im dobre budze, šaľeňakom durnim.
Jak me posadziľi, ta me tak ruki boľeľi jakeby mi maľi odpadnuc. I chribet, aľe Žuža sebe behala po dvore jak roskošňica ta sebe dumam, že ňedam na sebe znac bo bi še me už pitala, či nejdzem do špitaľu a takoj bi me pod čarnu žem pošilala. Ja ju znam. Ja sebe išče požijem, taku radojsc bi som jej nezrobila, paskudze jednej.
Na zaver ľem teľo:
Bandurki su posadzene, naj žije Perši maj!
