Naši jazikovedci sa niekoľko ďesaťročí zaoberajú otázkou, či používanie ypsilonu má alebo nemá také závažné opodstatnenie, abi sme ho museľi v slovenčine udržať.
Keďže víznam sa pripisuje písmenám podľa toho, či majú alebo ňemajú rozľišovaciu schopnosť, zdalo bi sa, že ypsilon sa v slovenskom jaziku zachovať musí. Môžeme to sledovať na príklade my ako osobného zámena a mi ako privlastňovacieho zámena.
Môj názor je však takí, že každé slovo sa musí viskitovať v kontexte, abi malo nejakí víznam. Inak je to len znôžka písmen.
Veď sa len pozrite:
Mi sme to neurobiľi.
Dáš mi to?
Mislím, že aňi v jednom z tíchto príkladov ste neváhaľi a hňeď ste z kontextu virozumeľi o čom je reč.
Prečo teda ešte ypsilon existuje? Podľa niektorích tvrdeňí ide o veľké nákladi spojené s jeho "pohrebom" a podľa iních tvrdeňí o príliš veľké zjednodušenie života ďalších generácií (keď sme sa vibrané slová naučiľi mi, tak sa ich naučia aj ďeťi)
Niekto môže namietať, ako potom budeme vedieť kedy i zmäkčuje. Odpoveď: Dáme tam mäkčeň.
Čoho bi ste sa vzdaľi vi ostatní, abi sa mohľi deťi učiť podstatňejšie veci?
