Zišli sme sa pred školou. Každý vyzeral dosť nervózny a sledoval reakciu ostatných na jeho zväčšujúce sa bruško, na rastúcu plešinku, na zaokrúhľujúce sa boky či väčšie prsia po pôrode a pravdupovediac, u niektorých aj prvé vrásky a sem tam sivý vlas.
Vybozkávali sme sa, prehodili pár teplých slov a pomaly sme sa pobrali do triedy. Našej bývalej triedy. Väčšine zrejme hlavou prebleskovali spomienky a ťažko sa dalo uveriť, že sa nás to už netýka. Veď, ten pocit sa nedá oklamať, je to ako včera.
Usadili sme sa do lavíc, každý kde sedával. Každý k tomu s kým sedel. Pohľady, úsmevy, pot. A teraz čo? Sedíme v laviciach a rozprávame, čo kto zažil za posledných 5 rokov od ostatného stretnutia. Zrazu tréma padá, je nám jedno ako vyzeráme, máme pocit, že tak ako pred desiatimi rokmi. Púšťame rôzne "hlody", experti triedy dajú jasne najavo, že nezabudli ako treba vytrestať učiteľov a prekrikujú sa s ostatnými.
28? Taký vek nemáme. Máme 18 a spomíname. Na matikára, na biologikárku, čo nám dávala za trest nosiť do školy plastelínu alebo upratovať kabinet. Na dejepisára, najlepšieho profáka v škole, ktorý vedel byť prísny, vtipný a najmä hrozne smiešny. Spomíname ako ho spolužiačka Maja na stužkovej parodovala a ako sme sa na tom nasmiali a ako nás prešiel smiech, keď zodpovední skončili pred tabuľou a vzápätí s pätorkami v klasifikačnom. Spomíname na nemčinára, ktorý každého volal Janko Hraško a Marienka.Nikdy nezabudneme ako Eva vtrhla na poradu k profákom, ktorá sa konala v prírodovednej učebni, mysliac si, že tam v rámci video-stried pozerajú žiaci film. Ešte im popred tváre zavrtela zadočkom, sadla si k jednej profke a opýtala sa: "Čo pozeráte?" Dívali sa na ňu zvláštne oči a ako sama neskôr potvrdila cítila ako ju zo zadu prebodávajú pohľady všetkých v miestnosti. Keď sa pomaly otočila, vytrielila z učebne ako nasolená a červená ako feferónka v čabajke. Samozrejme sa bavila celá škola. Smejeme sa z toho ako bolo dlho na dievčenskom wécku napísané VLOŽKY HÁDŽTE DO KOŠA! a nejaká dobrá duša vložila medzi Š a A Č, z čoho vzniklo VLOŽKY HÁDŽTE DO KOŠČA!, čo bol náš telocvikár, inak veľmi obľúbený. Tiež spomíname na našu fyzikárku, ktorá mala zvláštnu neschopnosť hnevať sa a tak, keď na nás musela zvýšiť hlas, pod chvíľou už stála za tabuľou a chichúňala sa do svojej ruky. A jasné, že nezabúdame na triednu, ktorá sa o nás starala celé štyri roky a ktorú máme doteraz veľmi radi.
V hlavách sa nám objavujú spomienky na prvé lásky, na prvú cigaretku, či na víno, ktoré sme na stužkovaj tajne chodili popíjať do skladu tak, aby nás nikto nevidel, mysliac si, že vyzeráme "echt" triezvo. Ako film nám pred očami bežia tie krásne štyri stredoškolské roky.
Večer a noc zbehli pri spomienkach a nových informáciách veľmi rýchlo, ale sme šťastní, že sme sa opäť videli a aspoň na chvíľu mohli opäť omladnúť a povedzme si rovno "pošaliť sa" ako pubertiaci.
Celej triede posielam cmuk. :)
Tým, ktorí nemohli prísť, malý odkaz. Nabudúce sa na vás tešíme.
