Jeden príbeh...

...rozmýšľal o tom, čo bude robiť zajtra a ako naloží zo svojím voľným časom. Mal kopú záľub, ale pre žiadnu z nich sa nevedel rozhodnúť.Odmalička sa ako samouk učil hrať na gitare, zápasil za školu a strašne rád rozoberal a znovu skladal rádia a všetko, čo súviselo s elektronikou.Bol študentom najlepšieho gymnázia v krajine, ale nevnímal školu a učenie ako prioritu svojho života. Bol priemer – obyčajný študent, ktorému sa obrátil život o 360°. Peter sa po chvíli vstal a posadil za svoj stôl.Otvoril album, kde mal poukladané známky, ktoré mu dal starý otec.On ho priviedol k filatelizmu a k zberateľskej vášni.On začal toto bláznovstvo mať po čase rád.S napätím vkladal známky pinzetou do albumu.Každý mesiac sa mu nazbierali nejaké známky ,ktoré nad parou oddeľoval od obálok.Keď skončil išiel si do kuchyne urobiť obložené chlebíčky.Tak ako každú nedeľu hral sólo v chráme sv. Jána... Svätá omša začínala o 18.00 ale ja som sa ani o trištvrte na šesť nedal ničím vyviesť z mieri.S kľudom angličana sa obliekol sa, nasadil si imidžove okuliare a vykročil ráznym krokom ku kostolu.Pri oltári si rozbalil elektrickú gitaru a nastavil ozvučenie tak, aby všetko klapalo.Po všetkých základných obradoch prišiel k oltáru a udal základný tón.... V džínsoch a koženej bunde vôbec nezapadal do kostola, ale jeho hudba bola božská.Mal dar od Boha a všetci prítomní onemeli od úžasu ,keď ho počuli hrať.Mnoho ľudí chodilo do kostola len si ho vypočuť. Po slovách farára ,,Iďte s Pánom Bohom.“ smerovali jeho kroky na okraj mesta do baru Siedmych statočných. ,,Servus Abrahám“ povedal po vkročení do mládežníckeho podniku barmanovi. ,,Nalej mi to čo, obyčajne Abi! OK? povedal Peťo . Abi sa lišiacky usmial:,,100% pomarančová šťava + vodka že?“ Peter podišiel k partii tínedžerov. ,,Ahoj Janny, Tomi, Maťo, Pali, Pišta, Alex!“ vyšlo z neho ako zo samopalu, ale bolo to od srdca a úprimne. „Servus Peto!!“ zaznelo zborovo ,ale zároveň priateľsky a familiárne. „Ako sa máš?“ opýtal sa ma Tomi. ,,Vcelku fajn ale mohlo by byť aj lepšie.“ odvetil Peter. ,,A ty ako ešte stále brigáduješ v supermarkete?“ „Už nie! Prestalo ma to tam baviť a z tých prachov som nezbohatol.“ povedal smutne. ,,Peťo poď si zahrať biliard aspoň sa odreaguješ. Vyzeráš nesvoj“ povedal ryšaví chalan v okuliaroch. „Okej Janny zožeň žetóny o chvíľu som pri stole“ povedal som narýchlo. Vtedy som zahľadel do dievčiny pri bare.Bolo to krásne žieňa s atletickou postavou, dlhými nohami a krásnymi očami, tak tajomnými ako ona sama. Mňa však zaujal jej úsmev. Nebol to obyčajný úsmev - úškrn, ktorý sa hádže na profky, keď chceme odklad previerky alebo lepšiu známku. Pre tento úsmev by sa oplatilo aj vraždiť. Jej úsmev mal však ešte jeden tromf v rukáve. Po jeho aplikovaní ,každý chalan bol ako elektrikári hovoria ,,v stave nakrátko,, - nekládol žiaden odpor láske a ona mohla cez neho kľudne pretekať. Peter nesmelo podišiel k baru. „Abrahám poznáš ju?“ spýtal som šarmom agenta FBI. „Nie, ešte som ju tu nevidel. Asi je nová alebo tu zablúdila.“ povedal Abi a položil predo mňa môj drink. Odpil som si a vzal pohár. ,,Idem dvoriť dáme.“ ,,Ahoj, teba som tu ešte nevidel. Ja som Peter Enstein. Kde študuješ? povedal som ,,Ahoj ja sa volám Lenka Smilesová. Chodím na hotelovú akadémiu tu v meste. V tomto bare som prvý raz práve sme sa prisťahovali takže tu nikoho nepoznám.“ povedala usmiata Lenka -Budem tvojim sprievodcom OK ?“ -OK.“ -Čo si dáš? Pozývam ťa. “ -To čo ty?“ -Abi ešte jeden orange a vodka tuna slečne!“