Jeden príbeh...(2)

...vošiel som dnu a sadol si ku oknu. Po polhodinovom prehováraní samého seba ísť sa spýtať na neznámu krásavicu som vstal ,že odídem preč. Vtedy mi z ničoho nič oťaželo pravé plece.,, Hej chlapče“ preletelo mi hlavou. V tú chvíľu mi v mysli ožili vedomosti z tých troch hodín karate, čo som absolvoval ...bol som pripravený na razantný výpad na neznámeho súpera. Pripravoval som si smrtiaci útok ,otočil som sa aaaaa......Skoro mi spadla sánka. Pred očami sa mi zjavil môj bývalý učiteľ matematiky a fyziky pán Greenhorn, ktorý ma učil na dedinskej škole, keď sme ešte bývali v zapadákove zvanom Lieska. Na neho som nemal práve najlepšie spomienky. Bol to typ učiteľa, ktorého sme museli nazývať Pán generál!! Práve skončil vojenskú školu a pre nedostatok miesta sa rozhodol učiť. Bol pre nás tyran a despota. Vyžadoval disciplínu a poslušnosť. Mal desať pravidiel, ktorých porušenie sa trestalo telesným trestom. Každý sa musel naučiť na každú hodinu jeden výrok a vedieť ho vysvetliť. Po piatich rokoch, keď som ho znovu uvidel mi chodil mráz po chrbte. Pol minúty som na neho zízal ako na výjav. Po pár vetách som zistil, že predo mnou stojí úplne iný pán ako pred piatimi rokmi. Celkom sa zmenil. Bol to milý starší pán z úsmevom na tvári a vráskami na čele. -Koho hľadáš? - opýtal sa -Malo by tu pracovať mladé dievča. - povedal som ostýchavo -Aha ty asi myslíš Lenku. Som jej kurátor a vlastním tento podnik. - povedal s úsmevom -Nevideli sme sa už niekde? Neučil som ťa na základnej škole v Lieske? - zaznela jeho otázka - No áno. Učili ste ma matematiku a fyziku.“ -Už si spomínam ...ty si ten šikovný žiak ,čo sa zaujímal o nekonečný pohyb a výrobu energie z ničoho. Ja som ti vysvetľoval, že sa to nedá práve tak ako nemôžeš bez vajíčok spraviť praženicu. No ty si tvrdil, že sa to dá.- -Lenka máš tu návštevu!!- Z dverí pre personál vyšla Lenka. Okolo pása mala zásteru a na hlave kuchársku čapicu. ,, Ahoooj Peter“ ,,Ahoj Leni ako sa máš?“ povedal som rozradostene. ,,No mládež ja vás nechám., ale nekecajte dlho lebo už je neskoro a Lenka ty si do kníh ešte ani nepozrela“ povedal lišiacky pán Greenhorn a odišiel k pokladni. ,,Myslela som, že sa už nestretneme v tú noc som ti zabudla dať moje číslo na mobil.“ povedala a z vrecka vybrala kúsok papiera. ,,Píš si 090... ,,Nechajme to, to nie je dôležité...“ naklonil som sa k Lenke a v tú chvíľu sa naše pery spojili ....Don Chuan by povedal, že ho naplnilo šťastie. ,,Môžem ťa pozvať zajtra do kina, dávajú ten kinohit s Tomom Cruisom“ opýtal som sa ,,Jasné, pôjdem s tebou veľmi rada. Príď po mňa o piatej“ V kine bolo supiš, ale myslím, že nešlo ani tak o film ....kecali sme na zadných sedadlách a občas medzi nami preskočila aj iskra lásky. ,,Ako bolo v kine ?“ vyleteli na mňa s otázkou Maťo a Pali, keď som sa na nasledujúci večer objavil U siedmych statočných. ,,Film bol super ale, keď sa ma opýtate o čom bol nemám ani tušenia ja som mal plné ruky práce “ tajomne som sa uškrnul. ,,Povedz podrobnosti!!“ pridali sa ostatní ,,Veď ho nechajte a poďte si dať orange drink (pomarančový džús a vodka) dnes je to na účet podniku“ povedal Abi. Všetci sme sa ako stádo býkov nahrnuli k baru. Nasledujúce dva mesiace boli najúžasnejšie v mojom živote. Bližšie som spoznal pána Greenhorna zistil som, že je to v pohode ale predsa staršia vykopávka. Bol na nás, preto taký, lebo vo vojne v Perzskom zálive stratil sestru , ktorá bola odborníčka na biovírusy a išla tam, zachraňovať kuvajťanov pred Saddámovými chemickými zbraňami. Chcel nás pripraviť na všetky hrôzy vojny a vychovať z nás zodpovedných občanov, ktorí si vážia slobodu a ľudský život a poznajú ich cenu. Jeden vojak neposlúchol rozkaz nadriadeného a kvôli jeho chybe mu zomrela žena. Preto od nás požadoval plnenie zadaných úloh na 1000%.Bol skormútený smrťou svojej ženy, ktorá čakala dieťa. Preto bol taký nevrlý, keď sme sa ho pýtali na jeho rodinu. Dva dni pred Vianocami som išiel s Alexom po hlavnej ulici a hľadal nejaké prekvapenie pre Lenku. V úzkej uličke som zahliadol troch skínov ako zabŕdali do mladej rómskej dievčiny z našej školy. Práve išla domov, keď po nej tí debili začali pokrikovať:,, Ty čierna huba! Ty degeš posratý! Čo v tomto meste ešte znečisťuješ vzduch! Ty špina!“ Prišli ku nej a začali ju obťažovať a dávať jej návrhy na pohlavný styk s odôvodnením, že to predsa robí každý deň. ,, Pomóc ! Pomôžte mi prosím!“ začala zúfalo kričať Pribehli sme bližšie...