Smrť prichádza nečakane

Dnes som zažil môj prvý exitus letalis... Mala 83 a stredajšieho zážitku sa nezúčastnila.Nemohla.Bola imobilná...Pred jeden a pol mesiacom doma spadla a zlomila si pravé predkolenie.Liečená bola konzervatívne, to znamená sadrou a extenziou.Po určitom čase strávenom na oddelení chirurgie bola preložená do LDNky k rehabilitácii a nácviku sebestačnosti.To sa síce dialo, ale ako to u starších "ležiakov" býva, rozvinula sa u nej bronchopneumónia.Pacientka dostala antibiotiká a vyzeralo to tak, že sa chytila a infekcia ustupuje.Postupne klesla teplota, laboratórne zápalové parametre sa normalizovali a u pacientky sa zo dňa na deň zlepšovalo aj vedomie (ktoré bolo alterované hlavne pri teplote)...Keď tu zrazu (aj napriek prevencii) prišla pľúcna embólia a bolo po všetkom...Včera som bol z toho veľmi smutný.Rodine som musel oznámiť tú smutnú správu a keď sa prišli rozlúčiť s mamičkou a babičkou podať informácie čo sa stalo...Nebolo to pre mňa ľahké, ešte som nič také doteraz robiť nemusel.A hoci viem, že sa mi to ešte stane veľakrát, nikdy si na to nezvyknem...