...strašne som túžila darovať niečo výnimočné a cenné niečo čo v človeku zanechá niečo.. a keďže seba som zabalenú v škatuli nahú s mašľou darovať nemohla, tak som vsadila na síce nedokonalú, ale predsa len nejakú múdrosť môjho staršieho sčítaného priateľa umelca ktorý prelúskal snad všetky možné žánre v knihách a mal prehľad.. a čo sa týka mne vedela som že moje názory su takmer zhodné s jeho. A tak som mu jedného položila otázku ,chcem niečo pre muža, ktorý za to stoji a predsa je na križovatke života hľadá, rieši, uvažuje a možno aj nenachádza... Nechcem veci riešiť za neho to nie, ale chcela by som mu dať iný uhol pohľadu .. a hlavne chcela by som mu darovať kus mužského sveta v ponímaní muža.. žiadnu ženskú autorku ale muža a nesmie to byt matkin.. a jeho „láska je len chyba v programe“. Chcem niečo, čo je iné.. lebo ja sama tak ako on aj ty sa cítim iná.. iná ako stádo zvyšných ľudí riadiacich sa pravidlami davu. Stalo sa... doporučený bol hesse.. a sranda bola, že knižočka totálne nenápadná tenka a plna písmen bez nejakých okázalých ilustrácií ,proste hora písmen ktorú bolo treba zdolať... letmý pohlad do par riadkov a už bola moja.. Teda nie moja... Zabalená v ľahučkom papieri so skrytým náznakom nádhery a výnimočnosti tej chvíle čakala na svojho nového majiteľa..
Stalo sa a ja som po čase čítala v sms-kách alebo počúvala v rozhovoroch krásu a význam toho daru... a zrazu sa mi zacnelo po tom, aby kniha bola aj moja.. jasné, že knihy nie sú za drobné a tak kým som našetrila, už bola mimo predajne a majiteľ mi ju mohol iba objednať. Nechcelo sa mi čakať a skúsila som ju nájsť v knižnici.. po mesiaci úplne náhodou som sa zrazila s človekom, ktorý ju práve vrátil. A na malý okamih bola moja.. nemám problém čítať knihy, mojimi rukami, očami ich prešli tucty a mnohé sa čítali samé.. ale táto bola naozaj iná. Možno preto, že pocitovo som ju spájala s niekým dôležitým, možno preto, že je v nej to po čom túžim: kúsok autorovho sebapoznania, sebareflexie a sebaanalýzy, štýl podobný tomu, ktorému sa chcem priblížiť a hlavne hlavne tam bolo také mal duševné rebelstvo a boj s vlastným vnútrom a nanúteným životom zvonku spoločnosťou .. nič také duchaprázdne ako niektoré klasické americké ľahučké románové.. . chcelo sa mi pri čítaní plakať, kričať a zároveň štebotať o tej knihe s kýmkoľvek a hlavne s človekom, ktorý bol ozajstným majiteľom .. a našla som sa tam. Boj srdca a rozumu bol aj u mňa vždy tak zreteľný že už ani zreteľnejší byť nemohol.. proste srdce.. a ďaleko za tým rozum.. hrôza, lebo v tejto dobe zdivočelých vlkov v nás sa to už takmer nenosí.. my, čo sa nazývame občas „inými“, vždy hľadáme v živote niečo veľké, večné, niečo bezrozmerné, nemerateľné hladinou a vidinou peňazí.. veríme v ľudí, v niečo krásne a sväté, snívame a knihy ako hesseho stepný vlk sú pre nás malou bibliou.. je pravda, že život sa občas vysmeje našim snom a že hoci vonku kvitne máj a v nás klíči odpor nielen k politike ale k mnohým svetským veciam, stále budeme a zostaneme pre niekoho tými veľkými deťmi s otvorenými srdciami pre druhých.. niekedy vám niekto doporučí knihu len pre to, že je to „in“. Čítať ju je otázkou prestíže či možnosti zapojenia sa do diskusií v práci medzi kolegami, priateľmi či ukážkou našej všeobecnej inteligencie.. ale sú knihy, ktoré sú ťažké, čítajú sa dlho, musia prejsť hlavou, srdcom, aby ste ich pochopili, dokonca ich musíte prečítať možno viackrát, aby ste našli ich pravý význam.. a možno im musíte nechať čas, aby sa vám uležali v hlave.. aby ich cennosť ukázal čas.. tušila som kúsok, že podarúvam skvost , ale netušila som ako ma tá kniha neskôr chytí za srdce.. nenútim vás čítať ju... Nie je vhodná pre každého, dokonca nie je vhodná pre ľahký relax pred spaním či pri pozeraní telky... Ale ak ste v klube tých takzvaných „ iných“, tak presne pocítite dravosť a krásu stepneho vlka v každom z nás. Pre vás platí veta.. „vitajte medzi nami“
