Mars a iné poblúznenia

Sú veci, ktoré v sebe dusíme a ktoré sú skryte hlboko v nás.. možno je to preto,  že strach zo straty , či nepochopenia alebo odmietnutia je väčší ako snaha veci vypovedať  a možno riešiť a tak hĺbka diabolského vnútra v nás nadobúda časom nekonečne rozmery a kľúče k zámkom našich tajomstiev padajú až na dno našej duše.. myslime si, že vieme akí sme a že vieme žiť.. hodil by sa tu rým že vieme takú riť.. ale dnes som zistila, že  život  si zbytočne niekedy komplikujeme myslením.. premýšľaním hľadaním.. a že príde deň keď vám doktor povie, že by bolo načím zastaviť sa a konečne žiť, lebo čas je pred vaším cieľom a čaká  na posledný uder..  a vy sa zrazu chcete zo všetkého vykričať.. možno urobíte veci ktore sú divné a možno len sadnete k blogu a začnete rozpravať..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

A možno ...vždy som sa stretávala so smrtou a nejak tak sa točila okolo a vždy som sa ju snažila ignorovať.. no a čo že indície lekarov a diagnozy či prognostiky boli takmer jednoznačné ,vždy si človek povie že možno prave on bude iný.. celý život som si pripadala ina a tak prečo by som mala aj inak umrieť?   Dnes som povedala mame že chcem aby ma pochovali v v mojích najoblubenejších rifliach a v tričku.. takmer dostala infarkt   a takmer som sa stala obetou jej citoveho výlevu aká som divná.. zvlaštne. Ako sa hráme obcas so smrtou.. ked umieral takmer dva roky otec na rakovinu všetci sme mysleli pozitívne a všetci sme verili, že ten boj vyhrá.. ale posledné chvíle sme v to iba chceli veriť a dokonca úprimne asi sme sa s tým zmierili a bojovali menej ako on.. bol to veľmi inteligentný človek a myslím, že prvý vedel do čoho ide a snažil sa.. vtedy som nevedela so smrťou viesť dialóg.. ani s otcom.. toľko nedopovedaného zostalo a toľko smútku v jeho očiach..   keby zomieral dnes určite by som sa s nim rozprávala inak.. ľuďom by sa nemala brať šanca zanechať niečo po sebe a zároveň dovoliť im povedať ako by to oni chceli.. otec umrel,   potom jeho brat, sestra, mama   a už to šlo... Niekto počas svojho života /ak ovšem nerobí v nemocnici alebo hospici/, nemusí prísť do kontaktu  so smrťou takmer celý život a žije si ako v bavlnke a niekto sa riadi heslom čo ma nezabije, to ma posilní.. myslím, že silná som až dosť ,dokonca až tak, že sa usmievam a občas z trucu aj niečo takmer dokonale vyvediem.. ale občas si ma tá s kosou vezme na koberec a pekne ma poprevracia a dá mi na výber.. buď sa polepším a dá mi par dní, mesiacov, rokov a šancu niečo ešte prežiť či   zmeniť alebo začne brúsiť svoj nástroj..   no čo jej na to poviete? Budete sa s ňou hádať? Že prečo vy a že prečo teraz? Nie.. skloníte poslušne hlavu a pokúsite sa odkrojiť zo svojho dielu čo najviac.. ale nie o tom som chcela..  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vždy sa ľudia smejú, keď im niekto povie prečítaj si knihu mužoch a  ženách a o ich vzťahoch.. smejú sa dovtedy, kým sami nezažívajú niečo, s čím si nevedia rady.. prečo sú na internete plné chaty, miestnosti v nich ľudí čo diskutujú o svojich vzťahoch  a blogy plné príspevkov a diskusií práve o láske, vzťahoch a problémoch s nimi? prečo sú obchody plné nielen Matkina, ktorý tak krásne a pritom jednoducho píše o živote a vzťahoch? Prečo je síce pravda, že mnohé už dávno bolo prežite inými pred nami, ale i tak keď sa to stane nám, sme ako paralyzovaní, či spacifikovaní rotou policajtov alebo zasiahnutí bleskom či doslova ochromení od danej situácie? A prečo stačí chvíľu postáť na inej ako erotickej či politickej diskusii na chate a skonči to preberaním vzťahov .. vzťahov.. svojich aj  cudzích.. proste všetkých.. vzťahy hýbu svetom.. hlavne tie problémové... Keď mám pohodu a stav „je mi fajn“ necítim túžbu deliť sa o to  s nikým, lebo mam pocit, že to zo mňa žiari a všetci navôkol dýchajú to isté nádherné ako ja ..ale keď mám pocit, že sa mi svet rozsypáva na milióny malých čriepkov, ktoré ani za boha (sorry) neviem nijakovsky zlepiť, tak ani neviem prečo , zrazu mám pocit, že sa potrebujem z toho vyrozprávať, vykecať, vykričať a dostať to von.. a myslím, že to iba môj svet je taký na hovno a že to sa môže stať iba mne..

SkryťVypnúť reklamu

A potom s odstupom času, keď sa nato dívam z pozície je to za vodou, vnímam, že je pravda, že o všetkom už bolo napísané a všetko bolo povedané.. to len ja som nezorientované decko.. stý či snáď miliónty krát som počula, že muži radi mlčia a že majú svoje jaskyne.. nespočetne veľa krát bolo povedané, že muž, ktorý na svoju ženu nadáva sa len stavia do pozície nenápadného lovca a že možno práve on je ten, kto nie je doma ten svätý.. len proste sa mu zachcelo zmeny.. tisíc krát bolo povedané, že akúkoľvek lásku časom zabije všednosť.. tisíc krát bolo zakričané, že mužom sa nemá vyčítať, lebo ich to popudzuje a žena nech čaká svoj čas.. nie nie.. nie som feministka.. dokonca oveľa častejšie v rozhovoroch nadŕžam stranu mužom, ktorí opustili svoje partnerky lebo . lebo medveď, lebo som taká.. ale na druhej strane už ma serinká, hnevá, zlostí, že všetky možné i nemožné poučky na riešenie kríz vzťahov vždy dávajú moc mužom.. vynímajúc vydierania dieťaťom, ktoré sa v rozvodových obdobiach tak ľahko nosí . mňa hnevá to, že keď muž o svojich problémoch mlčí, keď sa stiahne, keď proste je stratený... nám zostava len jediné... Trpezlivo ako také kvargličky sedieť a čakať a tváriť sa, že je všetko v poriadku.. že človek jaskynný tu bol už od praveku a že je to normálne tu jaskyňu mu ponechať.. že muž sa potrebuje odreagovať a že potrebuje byt potrebovaný (nie opotrebovanýJ) a cítiť, že veci fungujú ako majú podľa jeho sveta.. a že keď žena ľúbi muža má empatiu voči nemu a jeho potrebám, dáva mu  uznanie a podporuje ho... A tiež vie, že dávať priveľa je únavné a vôbec.. nesmie zabudnúť pestovať jeho dávno stratený ale i tak profanovaný inštinkt lovca a dobyvateľa.. Muž je občas taký malý prefíkaný chudáčik okolo ktorého treba chodiť na špičkách a tolerovať jeho svet.. a už dosť. Jasne, že muži sa začnú brániť a ženy už len z pozície, aby neboli chápané divne, tak budú mlčať a už len preto, že žena je vždy tá čo sa bojí určovať hranice, čo sa bojí odmietnutia, odsúdenia či dokonca opustenia.. proste kým sa veci- život netýkajú priamo našich vlastných vzťahov lásky a problémov , nad ostatným sa usmievajú v kútiku duše a hovoríme si potichu: “Kdeže, mne sa niečo také nemôže stať, kdeže ten môj je iný, kdeže my to doma máme OK.. a bohviekoľko z nás si to len nahovára, aby nemuselo riešiť veci nevypovedané .. čo neznášam je to, že keď sa žena začne brániť resp. niečo od muža chcieť,  hneď je zaradení do kategórie výčitkáriek, žobroniteliek, sekírovateliek, xantíp a možno i do kategórie zatvárajúce sa dvere.. proste nepochopenie.. a pritom muži. Viete vy čo vlastne od vás chceme? Aby ste úplne normálne pochopili že i my máme svoj svet a to nehovorím o svete ženských mesiačikov, migrén, únav či odmietaní sexu s vami...ako ten svet vidíte iba vy.. Hovorím o našej úcte, duši a potrebe, túžbe po nežnosti, rozhovoroch a po blízkosti či objatí.. hovorím o tom, že keď ste ďaleko v tej vašej jaskyni, že stačí ranný pozdrav, či úsmev či proste len taký obyčajný pohľad alebo oslovenie srdiečko,miláčik, ktoré síce je v začiatkoch uplne fantastické a nemá obdobu, ale časom sa zredukuje na obyčajné fádne dokonca žiadne.. čo ešte chceme? Jednu spoločnú večeru urobenú krásnou práve vaším pričinením... jedno obyčajné slovo slovíčko „ľúbkam ťa“  bez toho, aby ste mali výčitky či vás niekto nepočuje nevidí a či náhodou nerobíte zo seba magorka.. a rozhovory o našich „mini“ problémoch , ktoré vraj tak neznášate .. veď nikto od vás nechce, aby ste boli, keď ste unavení, ich aktérmi.. Stačí jednoducho vaša prítomnosť a vaše počúvanie.. bolo vraj  štatisticky dokázané, že polovica manželstiev a vzťahov padla práve na zlej komunikácii.. áno milovanie je najkrajší dar komunikácie medzi dvoma ľuďmi ale najkrajšie sa ukazuje súlad pravé po ňom. Po milovaniach.. že som naročná? Že ste si splnili svoju povinnost a že ste unavení? Ach jo.. ano po pár desiatkach rokov je to snáď povinnosť pracovať v posteli pre niektorých z vás? .. ale čudujete sa potom prečo polovica vydatých zanedbaných neuspokojených žienok divožienok hľadá flirt na nete, na telefóne alebo v práci či s vaším susedom? Ste si istý, že práve vy robíte všetko preto, aby to tak nebolo? Neviem.. isto toto nie je pre nejakého tínedžera, ktorý ešte ani len nevie všetky etapy zamilovanosti a jediným problémom pre neho je kúpiť bez začervenania sa svoj prvý voňavý kondom a najsť vhodné miesto kde to bude.. je to skôr o nás už  – násť ročných, ktorým už občas život a vzťah šliape na päty. Keď láska sa meria aj priateľstvom a keď vaše city chytá alzheimer.. ale je to o tom, že celý život sa nedá šliapať ženám po krku a chcieť iba svoju jaskyňu so zakázaným vstupom vlastným partnerkám... toto je o tom, že i my máme svoj svet a že potom už plakať bude neskoro.. takže páni skúste dnes pre zmenu vy.. prísť a byť kúsok iným ako klasicky.. nemlčať .. objať, pritúliť a možno iba počúvať... boli by ste skvelí, kebyže ste k tomu pridali slovo.. Slová ako “fakt ťa lubim“ a som rad, že si.. ďakujem... toto je len o tom, že aj žena potrebuje občas cítiť že nie je sama a potrebuje vašu lásku, starostlivosť a vašu tak úžasnú nežnosť, keď chcete.. tak dohodnutí? My potrebujeme vás a vy nás..  ďakujem ak ste pochopili že dnes som mala kusok zlý deň a potrebovala som sa niekde vykričať.. ak uzavrieme dohodu tak tuším začína byť konečne pekný deň ...

Danka Vrábliková

Danka Vrábliková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja som ja a a obcas ja je niekto iný .. milujem vietor, more a knihy...a kopu daľších " maličkostí".. môj svet je mozaika tisicov čriepkov schovaných na morskom dne.. ale morská panna nie som a nikdy nebudem... Zoznam autorových rubrík:  moje vnutorné chaosenie..plávanie z pohladu trenerky aSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu