morske vábenie

Je veľa veci, po ktorých človek túži a ktoré sú mu srdiečku bližšie ako čokoľvek ine.. ked som mala osemnásť, vzali ma naši prvý krát k moru na celý mesiac. Túlali sme sa po bývalej Juhoslávii a zlozili ju krížom krážom a zakotvili v terajšom čiernohorskom prímorskom mestečku Igalo..  bolo to jedno z letovísk niekdajšej vlády v Juhoslávii, dokonca priamo tam bola nádherná Titova rezidencia ..  na tomto očarujúcom mieste som zažila moju prvú životnú lásku, ktorá síce trvala iba pár týždňov, ale bolo to tak očarujúce, že som kvôli nej porušila všetky rodičovské príkazy a zákazy a dokonca to bol jediný okamih, keď som si vyslúžila  za neskorý nočný príchod domov aj prvú a poslednú facku od môjho, inak vždy  vyrovnaného otca..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

..ale prvé plávanie v mori držiac sa za ruky, prvé bozky a objatia opálených tiel urobia z mora niečo čo je pre mňa najbližšie k podobe raja.. keďže život a roky šli postupne ďalej,laska prešla, aj tak  more zostalo pre mňa fenoménom, pri ktorom by som chcela zostarnúť.. mojim snom je naozaj vlastniť domček na pláži a za skorého rána zároveň s prvými lúčmi slnka hádzať na papier či do pc prvé písmenka mojej poslednej knihy života.. smiešne že? A zvláštne na tom je, že to nie je predstava o niečom materiálnom, o prebytku a dokazovaní hmotného bohatstva, ale je to o niečom čo je vo mne, v nás. O morských pannách vyhodených omylom na suš.. už som písala, že celý môj život je o vode.. a o morskej vode zvlášť. Odkedy sa mojim partnerom stal takisto človek, ktorému tiež učaroval morský vánok, skaly a rôzne odrody vĺn, vlniek a ktorý je schopný v mori stratiť sa na celé hodiny, tak máme dva domovy.. jeden tam, kde sme - na Slovensku a druhý tam- pri mori. Nie je to jedno z tých drahých morí a letovísk, kam sa chodia tešiť všetci tí, čo na to majú .. je to jedno z tých morí, ktoré keď raz navštívite a poddáte sa mu, už je navždy vaše. A dokonca naň finančne má ktokolvek obyčajný ako trebárs my.. ako inač - učarovala nám juhoška.. a zvlášť dolná zem ďaleko za Chorvátskom až takmer pri albánskych hraniciach -oblasť Budvy a Petrovaca,Ulcijnu.. keďže som istý čas robila najprv sprievodcu po tejto krajine, scestovala som ju hore -dolu, ale potom materské povinnosti prerušili tieto zaujímavé  okamihy života.. ale naše sny a túžby sa vraj majú  napĺňať, a tak stalo sa... Cez nášho suseda (o priateľstve jeho deti s mojimi som už písala ) sme sa dostali aj ako rodina prvý krát sukromne k moru.. prvý raz pred siedmymi rokmi sme cestovali po vojnou zničenom vnútrozemí, videli rozstrieľané dediny, domy, cesty, značky, videli sme vtedy ešte zničene do tla zbombardované Sarajevo a cestu prepletenú vojskami.. myslela som si, že sa mi sníva, že sme v pekle.. cesta bola nekonečná, strašná a tisíc krát som myslela, že nikdy sa nám nepodarí ani len sa vrátiť, nie to si ešte niekde pri mori oddýchnuť.. čo tam po tom, že existoval mobil a roaming, keď v skalnatých horách nebol signál a v tuneloch pomedzi padajúce skaly som mohla jedine tak jačať o pomoc.. vtedy som obdivovala kľud a pohodu môjho partnera, ktorý to všetko nielenže odšoferoval, ale dokonca aj počas cesty dokázal sem tam dať ruku na moje roztrasené kolená.. a keď sme prišli do Petrovacu ,dole z tých kamenných hôr a kľukatých serpentín,tak to bolo presne to, čo som rozprávala ľuďom z cestoviek.. keď pán boh nadeľoval ľuďom kúsky krajín, rozdal všetko a malý kúsok si nechal pre seba, aby mal kde po ťažko vykonanej práci oddychovať pohľadom na krásnu prírodu.. nedotkol sa jej, len sa v nej kochal.. ale stalo sa čo sa nemalo, jeden národ zostal bez zeme a tak boh, keďže bol dobrotivý im ten svoj kus daroval. A tak krajina bývalej juhoslavie je nádherný bohom darovaný kus zeme.. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

tu muž prvý raz vo svojom živote zbieral mandle, figy, kivy, granátové jablká, olivy,datle, dokonca bobkový list a kopu všetkých tých prímorských radostí a prvý raz lovil kraby, mušle a morských ježkov... Prvý raz pozoroval rybárov a naučil sa čistiť ostne morských ježkov tak, že odhalili svoje prenádherné ulity v rôznofarebných variáciách.. prvý raz sme sa túlali rybárskou loďkou po morských zálivoch a prvý raz sme vychutnávali vôňu píniových lesov a pozorovali odraz zapadajúceho slnka na morskej hladine.. prvý raz sme spoznávali všetky tie mestské kamenné hradby Dubrovníka, Budvy, Kotora a iných pamiatok, na ktoré sú domáci patrične hrdí.... všetky tie strasti cesty tam, nám vynahradil skvelý gazda, ktorý sa postupne rokmi stal akýmsi novým „adoptovaným starým otcom“ pre moje dve dievčatá a postupne za päť rokov sme naozaj nadviazali taký nekonformný a nekonvenčný vzťah.. pre nás dedo Marko a baba Jova sú spojením takým, ako pre niekoho starí rodičia na dedine.. bývali sme s nimi v ich dome v jednej izbičke, po večeroch spriadali dlhe rozhovory o krajine, o ľuďoch a o životoch. Oni mali troch veľkých synov... vojna im veľa nevzala, lebo sú príliš jednoduchí, ale veľa zmenila .. ale krajina, v ktorej žijú, krvácala a bolo to cítiť aj v nich samotných. Za všetky tie roky to bolo obojstranne výhodné priateľstvo.. my sme im vždy niečo doniesli, čo malo pre nich cenu (hoci už len samotná prítomnosť našich dvoch- vraj roztomilých báb bola pre nich balzamom a dokonca jeden rok zvládli aj nášho psa v ženskom vydania sučku jazvečíka Fergi,hoci ako poznám ich mentalitu pes to nie je niečo čo by boli ochotní pustiť bližšie ako pred bráničku.. ) človek by mohol tisíce minút rozprávať a písať zážitky z mora, pocity z každého dňa a i tak by nevyjadril jeho premenlivosť, veľkosť a nekonečnosť.. chcem ešte veľa písať o mori vo mne a  snáď sa to časom podarí.. ale keď teraz rozmyšlam, zisťujem, že sú rodiny, ktoré tam boli raz a nielenže sa nudili, spálili na slnku, a prežili kopu nervov, stresov a stačí im . my sme zistili, že za tie roky sme sa pri mori nikdy nehádali, skôr nás to ako rodinu stmelilo.. spoločné rozhovory po prechádzkach plážami, spoločné kúpania, ponárania sa ,spoločné hľadanie mušlí a spoločné zbierania skál, dokonca aj občasné spoločné ticho nás nejako stmeľovali.. našli sme oblasť, ktorá je naša "droga.." ako pre niekoho nekonečné  prerábanie bytu do jeho umeleckej a finančnej hodnoty.. ako je pre niekoho kúpa drahého auta či elektroniky alebo oblečenie podľa najnovších výkrikov módy. Pre nás nič z toho je nie podstatné.. podstatné je tešiť sa na bláznivú cestu k moru, na prívetivých ľudí, ktorí ti dajú srdce na dlani, na hebký dotyk a pohladenie mora, keď si ťa po roku znovu a znovu privinie a poteší sa tvojej prítomnosti a zároveň podstatné je nechať sa uniesť a na pár týždňov zabudnúť na starosti, ktoré zostali doma. Je to balzám na telo i dušu.. „nemá problema.“. človek musí byť ale pritom kúsok dlhšie pi mori ako sedem či deväť dní ,aby sa vcítil do krajiny, mentality a pochopil viac než len to prvotné... niekto by povedal, nebavilo by ma chodiť na tie isté miesta. Ja to porovnám úplne inak.. aj malý princ si skrotil líšku .. more si skrotilo nás a zase ak človek aspoň raz v živote zažije morské milovania ,zažije úsmev morskej panny v svojej partnerke, a naopak ak žena nájde v mužovi kúsok sily a krasy Neptúna, bude ochotná čakať rok na to, aby to zažívala znova a znova.. ľudia voňaju úplne inak pri mori.. a ak majú otvorene srdce usmievajú sa oveľa viac ako doma .. milujem chuť  mora a skláňam sa pred jeho nekonečnosťou. Je to najdokonalejší milenec, ktorého sme mohli dostať do vienka.. dovolí aby sme ho ľúbili, aby sme precítili všetky jeho dotyky, mojká nás, mazna nás a zároveň nedovolí, aby sme sa v ňom stratili.. a napriek všetkému vždy je na svojom mieste a čaká na naše návraty .. človek sa s ním nikdy nenudí a po príchode od neho človeku žiaria tak šibalsky oči.. je v nich energia a veľký kus slniečka ..

SkryťVypnúť reklamu

človek by mal precítiť aj tú obrovskú energiu z pobrežných skál, skaliek, skalôčok.. energiu z prílivu a odlivu a skloniť sa nad tým kúskom zeme.. more more more.. štyri písmenka a obsahujú v sebe užasnú predstavu.. všetkým, ktorým sa to nepodarilo, patri prirovnanie.. raz vidieť je tisickrát silnejšie ako stokrát čítať či počúvať..Ak človek sedí ráno alebo večer na pláži a more mu obmýva končeky nôh a prstov netreba mu nič.. len farbičky vykres alebo akýkolvek fotoaparat lebo ho všetko navokol láka zachytiť to na večnosť.. preto filmy o mori fotografie mora a všetko čo je schopné zachytiť more vo všetkých jeho premenách ide tak na odbyt.. lebo ich to vracia aspon na chvilu spat... a v nás ožívaju morské víly alebo panny:-)

Danka Vrábliková

Danka Vrábliková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja som ja a a obcas ja je niekto iný .. milujem vietor, more a knihy...a kopu daľších " maličkostí".. môj svet je mozaika tisicov čriepkov schovaných na morskom dne.. ale morská panna nie som a nikdy nebudem... Zoznam autorových rubrík:  moje vnutorné chaosenie..plávanie z pohladu trenerky aSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

53 článkov
SkryťZatvoriť reklamu