ale nie.. len som tým chcela povedať, že mobil je i napriek všetkým jeho neduhom fajn vynález pre takých ako ja.. nemusim mať pero, zošit ani foťák a veci sa dajú zachytiť priamo do neho.. viem ,že pár ľudom moje správy, správy, správičky život prevrátili na ruby, dokonca pár mojím zadaným priatelom, ktorí si mobil takpovediac neustriehli /resp. neoboznamili svoje milované i nemilované polovičky s tým, že poznajú jedno blaznivé žiena/ pripravili pár pekne horúcich chvíľ... a už bol ohen nastreche.. "a kto to je a čo s nou máš a prečo ti píše a vobec.. " . ups.. to boli veru fakt veselé okamihy..milé krásne a hlavne veselé príbehy..síce ako pre koho a tak po čase zostali na výmenu citových nie telesných informacii iba tí skalní...ale to je na tom to pekné.. pochopí len ten, kto žažil novodobé netové priateľstvá ľudí, vzdialených pár desať, sto a občas aj viac ako sto km, vie pochopiť tie smkové blues.. pocity vtesnané do jedneho riadku , šibalstvá zakryté plášťom pismeniek a ranné, denné či nočné zobudzania sa s pocitom toto ti musim napisať, povedať , o toto nesmieš prísť.. rodinné tajomstvá dovtedy schované pod pokrievkou a nenápadnými maskami ideálnych rodiniek, pootvárané srdiečka a vypustení džinovia.. pocity blizkosti, radosti, smútkov, slz aj nenávisti či zlosti, prepletené pomedzi riadky displeja.. nevypovedané vety sa lepšie píšu osamote v tichu bytu za nenápadným krovím obľúbenej hudby či rozhlasovej stanice a mnohé sa javí uplne inak ked sa to dá do podoby usporiadaných pismenkových utvarov zvaných sms.. k tomu tie zmiešané pocity, sny a fantázie a túžby a dni sú občas iné ako sa javia.. pred pár rokmi som do správ dávala dušu možno tak ako teraz do blogu.. moj dobrodinec mi často vravel, že nechápe, kde vytryskne ten prúd pismeniek, ktore sa zatočia ,prekrížia, naberú rozny smer a význam až natolko ,že on sám je občas z nich vôl.. xixi. ale pointa bola, že mi tlačil do hlavy ,že to mam písať niekde,že by bola z toho celkom pekná zbierka sentencií.. nie nie.. nie somariniek a erotikonov,píšem sentecií,úvah o živote o vztahoch o všetkom okolo nás v prirodnom zafarbení .. dnes po pár rokoch som vytiahla ešte nie prachom zapadnutý zošit nazvaný vtedy smskové blues a listovala v nom.. sranda ako čas dáva veciam iný zmysel a iný odtien či nádych.. s odstupom par rokov pismenká ukázali svet iný ako kedysi.. a predsa som neverila tomu ,že to čo čítam bolo pôvodne moje.. bolo to iné, a začínalo to smskou..
život je krásny..
nie..nie.. život je rozpačitý..
plný hladania,otázok ,zmien a prekvapení..
nevediac či blúdiš alebo či nájdeš niečo, čo má cenu..
nie je v nom dovod na závisť a ani nemá cenu závidieť..
život je hra zvaná bludisko .. a treba počítať s tým, že na chviľu možeme naozaj zabludiť
vždy však musíme ísť dalej a neustále hladat.
hladanie a zmena meni nas samotných....
....hm,hm, hm.. bolo to pred pár rokmi ... malá polemika, s človekom, ktorý hladal svoj cieľ... teraz,dnes ,ked som ju po čase čitala zistujem ,že nielen on ale i ja, my všetci sme hladali a neustále hladame ,blúdime nachádzame i stracame.. ale stále to má zmysel.. sme iní a i napriek času a stratenosti smsiek v koši mobilu všetko má svoj zmysel.. všetko.. odchadzam a na mobil vytukam jedinu spravu.. lubim ta.. sranda ako sa všetko vyvíja... nielen mobily.. aj my.. aj my a náš svet.. je krasne dať minulosti zo zošita nový šat.. načriet do spomienok a dat im punc novosti.. život je naozaj krasny..
