Integrované dieťa a školstvo

.... síce museli sme absolvovať kopu vyšetrení cez psychológov až po ušného odborníka, logopéda a mnohé z nich až v Bratislave v jedinom centre Dialóg pre tieto deti ,kde sme dokonca takmer dva roky dochádzali mesiac čo mesiac na sedenia a hľadania možností ako s malou ďalej a akým systémom dostať niečo do jej inak inteligentnej hlavičky.. ešte teraz, keď si spomeniem na cesty ráno o štvrtej do Ba, aby sme o pol deviatej bývali už v čakárni, hľadanie známych v Ba, aby sme mali kde normálne prespať, lebo hotely tam nie sú pre naše horehronské platy cenovo prijateľné.. spomínam ako sme cez net cez rôzne diskusne fóra hľadali odpovede na mnohé otázky, ako sme našli našich budúcich známych práve v Ba, ktorí mali presne takého problémového syna a ktorí nám neskutočne pomohli.. spomínam na nespočetné množstvá pracovných listov, hodín driny a práce navyše, kým som ja a zvyšok mojej rodiny nepochopil, že sú veci a sú veci.. niektoré veci to moje dieťa zvládne iba v základoch a to dokonca skôr intuitívne a skôr alternatívnymi formami a dokonca hlavne cez pc a iné budú také, v ktorých bude výnimočná.. lekári zistili vo všetkých možných testoch kopu veci.. spočiatku to boli pre mňa samé neznáme pojmy, ktoré mi vyvolávali zimomriavky, lebo ako sa vraví každý rodič má o svojom dietati nejaké predstavy a toto bolo niečo úplne mimo nich.. naučili sme sa s tým žiť a v škole vsadili na doporučenie lekárov na slovo „integrované dieťa.“ lekari zistili, že z hľadiska niektorých predmetov bude potrebovať individuálne vedenie a tempo a proste všetky veci týkajúce sa detí s poruchami učenia.. a iné, v ktorých je nadpriemerne talentovaná ako výtvarna výchova a šport treba podporovať a rozvíjať.. stalo sa .. v škole ju zaradili medzi deti s akýmsi čiernym znakom ako kedysi v táboroch bola židovská hviezda a stala sa čiernym koňom.. bolo na ňu treba papierov nad hlavu ako všetkým integrovaným deťom, bolo jej treba robiť plány navyše a hlavne bolo treba zmeniť prístup k samotnej štruktúre hodiny.. natrápili sme sa veľa aj s učiteľmi aj so spolužiakmi a prežili sme svoje, keď ju niektoré deti nebrali medzi seba nadávali jej do debilkov a musela sa naučiť byť oveľa citovo vyspelejšia ako ostatní, lebo sa musela naučiť s mnohými vecami ako je skrytá šikana a skrytý boj v triede proti nej vyrovnať.. zvláštne je, že práveže všetci čo ju poznajú vravia, že je malý anjel. Empaticky citovo založený anjel.. mnohých si časom dokázala svojim nádherným úsmevom získať na svoju stranu a aj jej spočiatku plaché priateľstvá sa rozrástli.. doma sme po dlhých úvahách a na odporúčanie lekárov našli plávanie (kedyže voda je naša láska a ja sama som trenerka plávania... a manžel beháva, takže šport na problém nerobí) a chodila súkromne na hodiny výtvarnej výchovy. Ale to všetko stále mimo školy.. všetko.. doteraz nad tým všetkým rozmyšlam, že u nás sa len rozpráva novodobom modernom školstve o novej koncepcii školstva, ale ak má človek problémové dieťa a takých je stále viac a viac, len vtedy zisti, že mnohé školy sú na ceste pozadu.. Teraz sú platené od hlavy žiaka,vieme o čom hovorim, v triedach sa vracia k maximálnej možnej naplnenosti , šetri sa kde sa môže a mnohé školy dokonca  prácu s integrovanými deťmi zubami nechtami  odmietajú, lebo nie sú na to potom vhodné podmienky.. sila sila.. prišla som na to, že mnohé v školstve s len reči a alibizmus.. ak človek nežije v hlavnom meste, kde je naozaj padla mňa možnosť výberu obrovská a možnosti pre dieťa s poruchou učenia ešte väčšie a žije len v meste, kde sú len klasické školy s tradičnými formami vyučovania a ešte staršími vyučujúcimi alebo s mnohými mladými nekvalifikovanými jazykármi, ktorí o práci s týmito deťmi nemajú ani pošajn, je oheň na streche.. tužila by som moje dieťa dať do nejakej snáď súkromnej alternatívnej školy, kde bude viacej výchov zameraných na reálny život, kde bude viac výtvarnej pre podporu individuálnej geniality toho ktorého jedinca a tužila by sompo tom, aby tam bola možnosť rozšírených hodín telesnej výchovy s cieľom rozvíjať jedinečné danosti toho ktorého dieťaťa.. často psychológovia povedia, že mnohé deti s poruchami učenia sú v nejakej oblasti nadpriemerne talentované, ale pre ne niet v mnohých mestách a školách možnosti ich rozvíjať.. toto naše školstvo je zatiaľ stále o tom, ako nevytŕčať z radu.. ako sa učiť len podľa predstáv vyučujúcich, ako ich hlavne nevyrušovať pri klasickom výklade, ktorý je často nudný a jednotvárny ,ako sa bifliť mnohé už zbytočné a zastaralé fakty a mat encyklopedické vedomosti a naplniť ich ješitné predstavy o ich predmete.. neviem. Možno snívam. Možno som ako mama príliš zahľadená do svojho dieťaťa a možno veci vidím inak ako sú.. ale keď mi niekto po vstupe do EU povie že moje dieťa keďže je „iné“ a má problémy, že  jazyk nezvládne a preto sa ho učiť nebude a pritom viem, že v rámci zjednocovania je logické a nutné, aby už každý v tejto dobe  ovládal minimálne aspoň jeden jazyk a je jedno, či je to budúci kvalitný odborník v informatike alebo budúca predavačka či upratovačka v ktorejkoľvek krajine, tak nepochopím mnohé v tomto zaujímavom školskom systéme.. už sa tešia na predvolebné sľuby politikov čo všetko sa zmení v školstve.. ale myslím že reči, reči ,rečičky .. kým človek na vlastnej koži neokúsi problémy s vlastným dieťaťom a s jeho integráciou na škole nepochopí čo nášmu školstvu okrem iného chýba.. nepochopí..