KLUB ČRIEPKAROV

..sú ľudia, ktorí sú akoby naši súputníci ..vedia o nás všetko  a my o nich  a je tam strašná blízkosť a pritom nikdy sa nedotknú  toho druhého telesne.. sú možno ten protajšok,  ktorý dopĺňa to naše ozajstné ja.. a nikdy to nebude vlastný partner,  lebo tam je úplne iné vnímanie ..tam sú záväzky, tam sú financie, ale tam je aj iná láska: taká zodpovedná, menej vášnivá, skôr priateľská a taká kúsok po čase všedno normálno nahá..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

..... a ten proťajšok,  keby sa stal naším ozajstným partnerom vydržalo by to okamih, ale potom by to zovšednelo a to čaro by sa stratilo.. A potom je to už len o kompromisoch alebo dokonca o pretvárke, keď ťa niečo doma drží: či je to   pohodlnosť, pohodlie, deti,  materiálna stránka a dokonca aj pocit domova to vieš len ty sám a je to tvoje najhlbšie tajomstvo.. slová, že mám tu domov, mám sa kde vrátiť...ak už raz niečo založíš, vždy to bude tlieť v tebe, kým sa to neuhasí smrťou.. preto je to s protajskami inak.. človek ich nájde ..a vie, že sú to oni, čo ho dopĺňajú, že ich potrebuje ako slnko pre úsmev na duši.. ak s niekým vydržíš trebárs   na nete tri roky to je už takmer ako vzťah.. ale   je to radosť bez záväzkov.. keď si obaja strážia hlavu a srdiečko...obranný mechanizmus, ktorý chráni oboch, keď nechcú o niečo pekné prísť.. dnes som dostala obyčajnú sms ako prvú zo všetkých ...som v hore.. nadýchni sa vône a pokús sa nájsť ju v sebe.. hm. Keď niekedy byť horou je tak tažké... niekto iný mi zase napísal, že ľudia, ktorí spoznajú smrť ak nezatrpknú, dokážu pomôcť iným strateným dušiam  ..a ja som odpovedala, že   čo ak oni sú stratení.. cely dnešok som sa cítila stratená....tak mi strašne tiekli slzy, že vyplavili všetko.. sedela som včera a rozmýšľala nad mnohým, nad tým čo robím  a uvedomila som si, že   nikdy nevieš okamih, kedy o toho druhého   môžeš prísť.. raz mi kamoška povedala, že som strašne otvorená pocitovo,   že mala by som sa naučiť pretvarovať kúsok a nedať najavo,   čo cítim ..a je to pravda, ja viem.. vždy som vsádzala na   úprimnosť a na to, čo cítim a prišla som na to, že city klamú...zvláštne slovo.. city klamú. Teda skôr by to mali byť pocity.. lebo tie ma unášajú hore dole ..city mam jasné.. uvedomujem si, že milujem, ľúbim, mám rada   a dokonca som aj nevšímavá a nenávidím.. všetky sa miešajú do seba a prelínajú a čím viac, tým viac nepohody v sebe mám...a teraz   musí človek niečo stratiť, aby si uvedomil, čo mal? Za pár rokov som stretla mnohých ľudí a vždy mi vysvitlo že to, čo mám doma je to naj.. jediné, čo mi chýba je pocit   predávania si myšlienok.. prežitkov.. vyjadrovania.. už presne viem, čo mi chýba.. potrebujem sa rozprávať   o tom, čo cítim ako vnímam a prežívam...láska nie je o tichu.. Tichom trestáme iba samých seba a niektorým mužom dokonca svojím tichom vraj dávame najväčšiu odmenu za ich hriechy...a ukážte mi niekoho kto ticho v láske miluje.. hoci   viem že partnerova láska bola a je niečo neskonalé veľké  a nedotknuteľné...niečo čo sa nedalo nabúrať ničím.. absolútna dôvera a bezhraničná vernosť.. neviem prečo je škorpiónom dané  také besné znamenie a vlastnosti, že musia vždy, keď je pohoda, pokoj, kľud nájsť niečo, čo to nabúra.. keby mi pred par rokmi niekto povedal, že to budem ja tá zlá ..neviem.. skôr by som mu neverila.. teda neverila.. človek snáď cíti, čo sa v ňom schováva a čo asi skrýva.. viem, že celý život som snívala.. keby niekto vzal moje denníčky sú plné príbehov ..plné mužov snov.. a pritom skutočne som milovala iba jedného.. je zvláštne, že i teraz verím, že veľkú lásku môže človek prežiť aspoň raz a že tá ovplyvní navždy jeho vzťah k druhému pokoleniu.. je otázne kto tú veľkú lásku ukončil.. ak my, je to v pohode, lebo proste nám   to už nič nedávalo.. ale ak sa stalo, že naše city neboli ukončené v správnu chvíľu, že my sme ešte príliš veľa do vzťahu dávali  a ten druhy to ukončil skorej ako to vyprchalo aj u nás ..je jasné, že každý ďalší vzťah je len hľadaním a akýmsi sa trestaním toho druhého.. tak ako to cítim u niektorých ľudí.. mužov ..prvá intuícia u niektorých bola, že im niečo vo vzťahu ku ženám nefunguje, keď sa túlajú  a hľadajú neustále.. výhovorka, že nik nám nemôže dať všetko neobstojí.. je to len v nás.. MY NEDOKAZEME MILOVAT A DAT SA TOMU DRUHEMU UPLNE...chyba nie je v tom druhom, je v nás.. v našej vlastnej nevysporiadanosti sa so sebou samým.. z   nejakého komplexu ktorý, sa vyvinul z nejakého predchádzajúceho vzťahu a my si kompenzujeme to, čo na vzal.. je to sila, takto hovoriť, ale keď človek odhliadne   od všetkého...a bude k sebe úprimný.. maximálne úprimný.. má pri sebe človeka, ktorý ho miluje a váži si ho, ma deti, ktoré sú nado všetko a on sa túla.. myšlienkami   pocitmi prežívaním...je to vina jeho partnera? Toho, že sa milujú málo, toho že sa milujú neosobne? Toho, že   prestávajú spolu snívať?  Nie, je to všetko v nás, v tom, že sme stále v klube čriepkarov ..nie je pravda, že   stále hľadáme čriepky v tom druhom z toho prvého, čo ich rozbil? nie je to kúsok tak?   Takto to bolo   doteraz v mojom živote chaotickeho súputnika všetkých mojich priateľov... a keby mi vtedy niekto povedal, že aj inak to môže byť, asi by som mu neverila a bola by som ochotná sa hádať do krvi , že v živote to tak chodí.. jeden je dobrý a jeden zlý a občas sa naivne spoja vo vidine lásky, ktorá všetko prekoná.. ale môže to byť aj inak.. môže sa stať, že po čase hľadania, túlania a sebareflexie sa zrazu všetky čriepky spoja a všetky tie nachádzania čohosi v tom druhom vytvoria obraz toho, čo vlastne hľadáme a máme.. a dokonca sa stane to, že si uvedomíme, že predsa len život je kolobeh tých, čo ho už žili danejšie pred nami a vedia, že v istom momente sme vždy sami so sebou   ako ten stroskotanec Tom Hanks na pustom ostrove.. musel sa spoľahnúť len súm na seba.. ale... ale!! Cely čas tam nebol sám, bola tam jeho predstava jeho lásky ktorú zanechal tam niekde v realite  pulzujúceho života.. Suputnička poskladaná z čriepkov nádherných okamihov a držiaca ho nad vodou.. koľko   rozhovorov s našimi láskami sme v duchu a v hlave viedli a koľko z nich vlastne vyšlo na povrch.. koľko krát sme s nimi strávili v myšlienkach deň, že o tom ani nemali poňatia.. a koľko krát sme to urobili v realite a dali im možnosť sa prejaviť a rozprávať s nami.. niekedy sme sa s dobrým priateľom zaradili do klubu čriepkarov, lebo nejako sme sa nevedeli nájsť.. vždy nám niečo chýbalo vadilo a hlavne   vždy bolo niečo čo nás   neuspokojovalo duševne alebo telesne a existoval niekto kto ten chýbajúci element mal v sebe.. prešiel rok dva a ďalší.. a čriepky sa začali spájať v jednu osobu. A tak iba vďaka klubu čriepkarov som zistila jedno. Kým nehľadáš nenájdeš a kým hľadáš môžeš stratiť aj to málo veľa čo maš J a tak moje najvačšie čriepkove zistenie je veľmi dôležité.. čas zabity hladaním čriepkov je ako čas venovany archeologickým vykopavkam v egypte..              

Danka Vrábliková

Danka Vrábliková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja som ja a a obcas ja je niekto iný .. milujem vietor, more a knihy...a kopu daľších " maličkostí".. môj svet je mozaika tisicov čriepkov schovaných na morskom dne.. ale morská panna nie som a nikdy nebudem... Zoznam autorových rubrík:  moje vnutorné chaosenie..plávanie z pohladu trenerky aSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
SkryťZatvoriť reklamu