Túžim odísť ďaleko za Modré hory
Do sveta bez slnka a dažďa
A veriť, že listy už nikdy neopadnú.
Nájsť seba? Kto som ja?
Možno sa to dozviem dnes večer
Keď opäť rozsvietia tie smutné svetlá.
Dala by som celý život za to
Aby tento deň nikdy neskončil.
Vykúpiť sa aspoň z jednej nekončiacej noci.
Keby som už nikdy nevidela hviezdy,
Ani tmu, ktorú prinášajú.
Všetko by bolo také jednoduché,
Aj tá hra, zvaná život.
Vybrať si všetku nádej z vrecák
A zabudnúťŽe som človekom
Že milujemA že som prehrala.
Už naveky, lebo každý,
Kto miluje, prehráva.
Stačí len vydržať,
Kým ma ďalšie ráno prinúti žiť,
Vytrhne z niečoho tak krásneho
Ako je bezsenná noc,
čo prekrýva trhliny bytia.
Veď čo viac než bolesť človek potrebuje?
Len prežiť.
Nájsť niečo pokojnejšie ako tma.
Niečo skutočné.
/M a J.Bird /
