SILNÁ KÁVA /poviedka/

Príbeh o prvom zoznamovacom stretnutí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

S I L N Á K Á V A Ihneď ako prebehla na našom pracovisku správa, že nám nainštalovali internet prejavil som oň neskrývaný záujem. Babral som sa už dávnejšie s počítačmi.Vďaka svojmu bratovi inžinierovi som sa po dvoch rokoch,ako zrelý paťdesiatnik, čo to naučil a dokázal som si postupne poradiť s písaním a drobnými problémami so softwérom. Začal som znovu písať básničky a krátke poviedky. Tak ako v mladosti, keď som túžil byť spisovateľom. Dokonca sa mi podarilo poslať niečo aj na súťaže... Na internete ma fascinovalo, že tam môžem nájst čokoľvek a získať informácie z celého sveta. Občas som nakukol , čo najviac robia moji žiaci a keď som zistil, že skoro všetci majú otvorenú stránku www.Azet.sk, tak som sa pozrel aj ja.Bola to pre mňa akási trinásta komnata. A to som nemal robiť. Objavil som v sebe dávnu skrytú túžbu po zoznamovaní so ženami. Ako by mi tá moja plnoštíhla „žienka domáca“ už nestačila. Ona má akosi stále nejaké priateľky a priateľov a ja nič. Povedal som si, že po dvadsiatich rokoch vernosti si aspoň trochu užijem cez „net“. Urobil som si svoju stránku s pekným nickom.Keďže mám také konské meno,tak som si tam dal horse...Veľa „netistom“ sa to páčilo a dostával som nespočetne domácich i zahraničných pomerne sprostých mailov. Hádzal som ich do koša...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po odpovedaní na niektoré ponuky na priateľstvo so ženami, som zistil, že ak sa priznám, že som ženatý, tak dotyčná mi prestane odpovedať. Nakoľko som za slobodna chodil do zoznamovacieho klubu v Bratislave zmenil som taktiku. Začal som vytypované baby“baliť“. Dal som do toho srdce a romantické maily začali zrazu zaberať. Mal som napriek tomu smolu, lebo sa na mňa lepili skoro samé workholičky. Túžil som po stretnutí.Chcel som zrazu tú vyvolenú vidieť, cítiť jej voňua aby som si ich získal začal som pre ne písať básničky. Páčilo sa im to.Väčšinou boli rozvedené a ich vyrastené deti ich už nepotrebovali.Horšie, že mali akúsi nedôveru voči mužom. Asi po troch stretnutiach ,keď sa mi vyplakali na pleci a viac sa neozvali ,som si začal pisať s veľmi sympatickou ženou , ktorá mi nechcela takmer nič o sebe prezradiť. Hoci som vyskúšal celé svoje majstrovstvo nedarilo sa mi dohovorit stretnutie. Učaroval mi jej humor a veselosť. Nakoniec sa mi ju podarilo presvedčit .Tesne pred stretnutím sme si vymenili čísla mobilov.Nevidel som jej tvár, nepočul som jej hlas. Súhlasila . Schôdzka naslepo, ale bol som šťastný... Kedže sa mi už viackrát stalo, že som svojim zjavom neoslnil vymyslel som nový nápad.Požiadal som svojho kamaráta-starého mládenca , ktorý je odo mňa mladší o desať rokov, či by ma nezaskočil. Juro spočiatku odmietal, ale presvedčil som ho, za fľašu šampusu, že budem nablízku.Keď sa mi bude tá žena pozdávať tak sa k nim pridám a k všetkému sa priznám. „Pôjdem Peter, ak mi slúbiš, že mi požičiaš na víkend auto“., zjednával Juro. „Dobre,platí“, podali sme si ruky. V duchu som si povedal. Ale benzín si zaplatíš.Dúfam, že mi tú kočku nezbalí, vyzerá dobre, ale čo,dohoda je dohoda. - 1 - Keď sme sa rozišli pohvizdoval som si. Tešil som sa ako som to majstrovsky zariadil...Vybral som osobne tichú záhradnú reštauráciu. Sedenie bolo vnútri aj vonku. Okolo terasy boli mladé stromčeky za ktorými sa dalo schovať ak by to bolo treba. Požičal som Jurovi všetky maily ,aby si všetky doležité informácie o Sabíne preštudoval. Povedal som mu aj o básničkách, že sú také o ženách - romantické. Pretože som sa hanbil nedal som mu ich prečítať. Zdalo sa mi, že je to moja intímna záležitosť. Neskôr sa ukázalo, že to bola chyba... Predsa nebude čítať moje zaľúbené básničky. Nemusí vedieť ako ma to so Sabi vzalo.Som ženatý a nemusí mi vidieť do“svedomia“...

SkryťVypnúť reklamu

Konečne prišiel deň „D“.Juro sedel na terase, v hornom vrecku saka mu vytrčala žltá vreckovka podľa dohody...Vyzeral presne podľa mojich predstáv.Záskok bol pripravený. Prechádzal som sa nervózne pozdĺž terasy.Bolo desať minút po desiatej .Po Sabíne ani stopy. Juro dopil pollitrovú kofolu a krútil hlavou na všetky strany,ako splašený pštros, aby novú známosť náhodou neprepásol. Zrazu mi zazvonil vo vrecku mobil. - Juro, bože dobrý , čo budeme robiť to bude asi ona! - Rýchlo poď sem, alebo radšej chytaj“, hodil som mu zvoniaci telefon...Super-chytil. „Áno , počúvam stlačil príjem a rýchlo sa ozval. „ Áno, áno- ešte asi tri krát zaákal, potom mobil vypol. „ Čo sa deje, volal som naň spoza latkového plota. „Ále, vraj trochu mešká, nechytila autobus, príde o pol hodinu.Má bordový kostým. „Vydrž“, utešoval som ho. Objednal si ďaľšiu kofolu...Začal som byť smädný. Pred terasou bola lavička. Sadol som si a čakal. Po chvíli som zbadal ako smerom ku mne tlačí štíhla mladá žena bugynu so spiacim deckom. Zastavila sa .Uprela na mňa veľké inteligentné oči. Meter sedemdesiat, 60 kilov, športový typ, skoro idealna. "Možem si prisadnúť? Pozrel som jej do výstrihu.Mala tam slušnú výbavu.To rozhodlo. „Nech sa páči“, posunul som sa kus nabok. Sadla si položila vedľa mňa nákupnú tašku a zapálila si cigaretu. Zdala sa mi nervózna. "Viete, ja opatrujem kamoške dieťa", snažila sa o rozhovor. "Áno, chápem vás", odvetil som a nenápadne som sledoval Jura .Pozeral na hodinky. "Aj ja občas opatrujem" odvetil som a pokýval hlavou.

SkryťVypnúť reklamu

Ešte ty si mi tu chýbala, baba jedna udymená.Ale ja prvý neodídem.Tento flek je perfektný na pozorovanie. Sedeli sme vedla seba a obaja sme sa tvárili akože sa nič nedeje... Zapískali brzdy a z autobusu začali vystupovať ľudia. Ihneď som si všimol vysokú energickú hnedovlásku v bordovom kostýme. Rýchlymi krokmi zamierila k reštaurácii. Vytiahol som noviny a spoza nich som ju nenápadne pozoroval. Bola to ona -moja Sabína. Vyzerala tak nejako inak, ako som si predstavoval.Ako by mala tvár zloženú z viacerých žien, ktoré som doposiaľ poznal. Zamierila na terasu. Sedelo tam už viacej ľudí.Juro ju zbadal a postavil sa. Predstavili sa. Potom si obaja sadli. Napínal som uši, ale skoro nič som nerozumel.Hovorili veľmi potichu...Brunetka s bugynou dofajčila. Sledovala, čo sa deje na terase.Mala mačacie zelené oči . „ Čakáte na niekoho“, nevydržal som mlčať. „ No, dá sa to tak povedať“, usmiala sa na mňa a na lícach sa jej urobili jamôčky. „Asi na manžela, opáčil som ju. „Nemám, manžela, som rozvedená“, povedala a napravila spiace dieťa "Čakám na priateľku", pozrela na mňa.„Aha“, zamrmlal som .Jej úprimnosť ma zaskočila. „Viete, že máme čosi spoločné?“ usmial som sa na ňu. „A čo také?, zvedavo sa ku mne otočila. „Aj ja tu čakám na priateľa, pozrel som sa smerom k Jurovi. Niečo sa tam dialo. Počul som krik. Moja "netka"-Sabína prudko vstala, pristúpila k sediacemu Jurovi a dala mu riadnu facku. „ Ste obyčajný klamár a truľo, môžete sa hanbiť“ , zobrala si z operadla stoličky kabelku a vybehla von na chodník. Keď nás zbadala rýchlo k nám zamierila. „ Sabi, Sabi, predstav si. On tam mal kamaráta“, kričala na moju spolusediacu. „ Prosím ťa nekrič Kristína, tíšila ju moja brunetka. V tom okamihu mi to došlo... Bože, dobrý ona sa tiež dala zaskočiť, čo mám robiť, len aby ten Juro teraz neprišiel. Neskoro... Kamarátky sa práve chystali na odchod, keď vyšiel z terasy Juro. „Tak to si mi dohodil pekný záskok“, kričal na mňa. „Asi ste si ma s niekým pomýlili“, snažil som sa zachrániť trápnu situáciu. „Ale no Peter, nehraj tu divadlo“, neuľahčoval mi to. Ženy nás sledovali a potom sa to stalo. Dáma v bordovom kostýme podišla ku mne. So záujmom sa na mňa pozrela. Tie jej oči sa mi akosi nepáčili... „Tu máte "! A než som som stihol čokoľvek urobiť, vrazila mi poriadnu facku. „Aby vám nebolo ľúto. Poď,Sabi, ideme"! Kristína ťahala brunetku aj s kočíkom preč. Sabína sa zastavila sa a uprela na mňa tie zelené okále. „ Prepáč, Peter-ja, ja som nevedela, mrzí ma to. Zavolám ti, dobre“. „ Aj ty prepáč Sabi- ja som len“..

SkryťVypnúť reklamu

Položila si prst na ústa , vystrela ľavú ruku pobozkala svoju pravú dlaň a poslala mi vzdušný bozk...Odišli k pristavenému autobusu a zmizli za ním na druhú stranu „Počuj starec,ale ten záskok ťa vyjde drahšie", nadával Juro šúchajúc si líce. „Nevadí Juraj“, vynahradím ti to.Ešte čosi mrmlal.Nepočúval som ho. Cítil som sa šťastný. Človeče ty si sa zaľúbil, zaľúbil. Ale doma máš predsa manželku... Čo s tým urobíme?Daj mi pokoj svedomie.To vyriešime potom... Láska je posledný most.V hlave sa mi zrazu vyjasnilo. Už som vedel, čo urobím...Dovolenka. Máme predsa objednanú Chatu Pod lesom. Je to síce len v Malých Karpatoch, ale príroda robí divy. Aspoň so mnou. Ihneď som začal premýšľať a kuť plány. Manželka nemôže isť ma chatu, lebo musí pracovať. Len nedávno nastúpila do nového zamestnania .Dovolenku jej nedajú. Sú tam tri izbičky či skôr kajuty ako na lodi. Dva krát dve miesta a jeden krát štyri.To je osem postelí. Pôjdem s najmladšou dcérou Diankou- múdre dievčatko , ktoré práve skončilo štvrtú triedu.Nohaté hravé stvorenie milujúce zvieratká a pohyb každého druhu. Pozvem švagrinu Lenu s jej bratom Cyrilom. Obaja sú dosť výnimoční, ale pomôžu mi uhradiť výdavky na zaplatenie chaty.Lena je stará dievka neurčitého veku, zdá sa, že po pätdesiatke a Cyril moj švagor je mentálne postihnutý, čiže down.Má rôzne muchy ale inak dobrák.To sú štyria. A pozvem moju "netku"Sabínu.Teraz keď sme sa už zoznámili. Výborne. A je to- nebude žiadny záskok.Sľúbil mi aj kamarát Šimon. Tiež starý mládenec, ale ním som si nebol nikdy istý, lebo ako maliar sa riadil zvláštnymi znameniami.Vždy ma prekvapil svojráznosťou správania. Zásadne nosil doma klobúk.Občas počul duchov nebohých ľudí.Veľa čítal a okrem maľovania i písal.Bol mojim vzorom svojim životným štýlom a filozofiou dobra. "Keď niekomu urobíš dobre tak sa ti to v nejakej forme vráti", hovorieval.Žil v chudobe ako kostolná myš...Zlatý človek...Šesť ľudí.Tak to by sme mali. Pošúchal som si ruky. To som ešte netušil, čo ma čaká... Dnes som mal pekný deň. Hovorili sme prvý krát telefonicky so Sabinou. Má pekný hlas. Žartovali sme o tom záskoku.Priznala sa, že sa ešte nikdy takto nezoznamovala.Mala trému a tak nahovorila Kristínu, ktorá sa už nehnevá.To dieťa-chlapček je Kristínino.Je slobodná mamička.Boli spolu v cukrárni a veľa sa na tom rande nasmiali. Dozvedel som sa, že Sabi je "malá" šéfka v jednej súkromnej bratislavskej firme a pracuje vo výpočtovom oddelení.Nechcela povedať, kde býva.Ale dozvedel som sa, že je žije s dcérami bez manžela.Rozviedla sa s ním, lebo...No comment.Ja som sa posťažoval ako sa kamarát Juro fučí a odmieta akékoľvek moje nápady.Tá facka mu leží žalúdku.Skôr to bude" chlapská ješitnosť". Vysvetlil som jej ako som dopadol s chatou.Poprosil som ju , či by nemohla prísť pozrieť. Ponúkol som sa, že ju zoberiem na návštevu autom. Na moje prekvapenie súhlasila. Ale trvala na tom, že príde vlastným vozom. Rozprávali sme a rozprávali ,až sa mi minul celý kredit. Vyšlo to síce draho ale výsledok stál za to.Aj to slnko bledlo pri predstave ako sa stretnem so Sabi na chate... Vedel som ,že dnes jej napíšem krásnu básničku. Kopla ma múza. Doma som dostal od manželky hubovú omáčku lebo som jej nevybavil návštevu u zubára. Vraj som obyčajný manták. Musel som sa ísť pozrieť do slovníka.

Nebolo to nič pekné... /Jovran Bird/

Jozef Vraník

Jozef Vraník

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rád sa zoznamujem s ľuďmi.Veľa čítam.Občas sa snažím niečo zaujímavé napísať.Som ľudomil, rád sa túlam v prírode.Udržujem kontakty najmä so ženami, lebo sú moje priateľky a čitateľky.Občas fotografujem. Zoznam autorových rubrík:  poviedkybásničkyúvahyŽivé slováspomienkyBirdovinyAko na vecfantazySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu