Dostal som sa k tomu velmi jednoducho. Priam prozaicky. Odjakživa som po tom túžil a keď som sa presťahoval do Heilbronnu, zistil som že Fliegergruppe je tu, je otvorená prijať nových členov a dokonca to ani nie je drahé. No, nie je drahé. K tomu sa ešte niekedy dostaneme. Ale plachtári sú a sami seba považujú za otvorených a velmi priateľských. Po prvých vetách prišlo na to. Viete aké sú tie vety, to je všade rovnaké. Odkiaľ som, či sa mi tu páči a hneď či by som nechcel letiet. Chcel (ježiši toto sa ma pýtajte!!!), samozrejme. Dokonca na náklady klubu, keďže som javil záujem stať sa členom.
Krátky briefing - že ktorým smerom mám ťahať motúzik od padáku, ako sa dá otvorit kabína ak sa budeme náhodou rútiť k zemi a nebude pomoci a že či mám strach. Nieeee! Kdeže. Ale keď ma usadili pripútali a zatvorili poklop aj som pravdupovediac dostal. Jeden z letcov nadvihol krídlo (to sa musí, lebo klzák má podvozok len v strede) a zdvihol ruku. Nasledovalo šklbnutie a niečo asi ako "ježiši, to je čo ja sa pocikaaam". Vetroň vyrazil ako keby ste ho vystrelili z gumipušky. Áno na tomto letisku sa klzáky nerozťahujú lietadlom, na konci dráhy stojí nákladné auto s navijákom. Z tohto auta trčia dve oceľové asi kilometere dlhé laná a pomocou nich sa dostanete do takých 400m výšky. Ale hlavne vy sa tam dostanete rýchlo. Velmi rýchlo. Lietadlo zrýchli za 2-3 sekundy na vyše 100km/h a stúpa vyše 10 m/s. No pocit je to užasný. Akurát je to nepríjemné keď človek má pilotovat klzák sám a nemôže sa spoľahnúť na inštruktora. Po chvíli zacítite že stúpanie nie je až také ako bolo na začiatku a ako by Vás niečo spomaľovalo. To už lanko ťahá kolmo dole a pilot lietadlo odopne. Ak ste si mysleli, že je koniec stresu ste na velkom omyle priatelia. Vetroň stúpa nie kolmo ale musí vykrúžiť v úzkom stĺpci termiky až do výšky kam to podmienky dovolia. Takže sedíte ako v kolotoči a vsetko sa točí a točí a je vám pomaly nevoľno... (nuž nie všetkým). Mne ešte prichystal pilot dve prekvápka, keď z termiky lietadlo nevyrovnal ale prevrátil na chrbát a začal klesať asi tak rýchlo ako keď sme stúpali a tiež pádovú rýchlosť pri pristátí, takzvaný slip. K tejto technike sa uchyľujú piloti ak je lietadlo pri pristátí privysoko. Vetroň má spravidla len jeden pokus na pristátie a potom je zle. Lietadlo sa asi 150 m nad zemou nakloní šikmo na bok a začne padať po krídle. Toto sa dá tesne nad zemou vyrovnať. Akurát pasažier nemá ten pocit a je vystrašený na smrť. No dosť už aby som Vás nevyplašil. Pridám len viedo mojej "ex" (prepáč Sofia :) na ilustráciu štartu. Snáď sa Vám to tak zapáči že si to skúsite.
Tak si to skúste, je to velice fajn.
