Krása koní.

Zem duní a vibrácie dávajú najavo blížiacu sa silu.

Aj ty, len nemo stojíš ako prikutý pocitom viny a strachu.

Sú stále bližšie a ty neubrániš sa pocitu vpustiť ich do svojho vnútra.

Chveješ sa a zimomriavky sa zladili s dupotom.

Chceš ujsť, no zvedavosť kričí STOJ!!!

V tom pred teba skočí krásny tátoš, vraník.

Stojí.. len nozdry a kvapky potu rušia jeho majestát.

Aj vietor stíchol a už len nežne načechráva jeho hrivu.

Už dobiehajú ďalšie krásavce čo prišli pozdraviť príchod rán.

A tak sa i náš krásavec podáva do klusu vzpriameného.

Sleduješ jeho telo, každý sval, pohyb hrivy..

Túžiš byť tým vánkom a nežne ho hladiť.

Nie, to nie človek skrotil ich.

To ony boli také láskavé a nám pomalým a nedokonalým dovolili cítiť vietor a letieť s ním opreteky.