Nedá mi nereagovať na najnovšie informácie o výčinoch tejto vlády. Toto si nedovolil nikto ani za socializmu.
Slovenská vláda účelovo modifikovala zákony, ktoré umožňovali po vyhlásení núdzového alebo výnimočného stavu nariadiť vybraným skupinám občanov tohto štátu pracovnú povinnosť. Teraz, po novelizácii a po podpise zákona prezidentkou bude stačiť na nariadenie pracovnej povinnosti všetkým zdravotníkom rozhodnutie hlavného hygienika o vyhlásení mimoriadnej situácie. Teda v podstate kedykoľvek, pretože ak mimoriadnu situáciu nevyhlási hlavný hygienik pre epidémiu, tak ju vyhlási predseda vlády, alebo niektorý iný politik z iného, iste veľmi závažného dôvodu.
Tento počin vlády je plne v kontexte doterajších postojov slovenských politikov ku zdravotníctvu všeobecne a ku zdravotníkom, najmä lekárom a sestrám zvlášť. Lekári zložili Hyppokratovu prísahu a preto sú v očiach politikov ale aj národa povinní bezvýhradne slúžiť všetkým, ktorí si zmyslia, že ich služby potrebujú a to aj za cenu vlastného života. O fakte, že prísaha hovorí aj o podmienkach v ktorých majú lekári svoje služby vykonávať ako aj o ich odmeňovaní za túto prácu nikto z politikov nič nevie. A je to už v gréckom origináli jasne definované. Predpokladám, že žiadnu verziu Hyppokratovej prísahy a už vôbec nie grécky originál nikto z nich nečítal.
Vláda urýchlene modifikuje zákony iba preto, aby jej umožnili úplne bezohľadne manipulovať so zdravotníkmi iba z toho dôvodu, že nebola schopná s prehľadom zvládnuť rýchle sa rozvíjajúcu epidémiu Covid-19. Nebola to schopná spraviť preto, že namiesto počúvania konštruktívnych a racionálnych názorov vedcov a lekárov sa riadila nepodloženou dojmológiou politikov. Namiesto masívnej očkovacej kampane, ktorá jediná môže epidémiu zastaviť vláda podliehala a stále podlieha naivným víziám politikov o atómových bombách antigénového testovania. Namiesto masívnej kampane na podporu očkovania vyhadzuje peniaze na takzvanú očkovaciu lotériu. Namiesto aktívnej prípravy na ďalšie vlny epidémie nutným obmedzením práv dobrovoľne a niekedy aj demonštratívne neočkovaných vláda blúzni o ich právach na všetko a súčasne popiera práva očkovaných na normálny život. Ten život, ktorý bývalý predseda vlády na začiatku epidémie sľuboval slovami – očkovanie je sloboda. To je očkovacia antikampaň v priamom prenose. Vláda pritom úplne ignoruje práva skupín obyvateľov, ktorí nemôžu byť očkovaní zo zdravotnej indikácie. Sú to väčšinou imunodeficietní pacienti, pacienti po transplantáciách na niekedy agresívnej imunodepresívnej liečbe a mnohí iní. Jedinou nádejou týchto pacientov, tiež občanov tohto štátu, je nádej na to, že sa s infekciou nestretnú. Pretože ak sa s ňou stretnú, tak to stretnutie s veľkou pravdepodobnosťou neprežijú. Veľké množstvo neočkovaných behajúcich po uliciach u nás im veľkú nádej na vyhnutie sa infekcii neprináša.
Vláda pristúpila k obmedzeniu práv zdravotníkov s jasným cieľom – zabrániť hrozbe lekárov odmietnuť slúžiť služby v nemocniciach nad zákonom stanovený limit. Každý lekár, ktorý pracuje na bežnom oddelení a bežne slúži, vyčerpá tento limit behom prvých 2 – 3 mesiacoch v roku. To znamená, že povedzme od 1. apríla každý lekár na Slovensku môže slúžiť pohotovostné služby iba ak podpísal súhlas s odslúžením nadlimitného počtu služieb. Ak sa nemýlim, horný limit takto odslúžených služieb je 400 hodín za rok. V skutočnosti lekári slúžia aj viac ako 700 hodín za rok – pretože niekto slúžiť musí a tak sa to rôznym spôsobom kamufluje. Inými slovami, ak by lekári odmietli tieto nadlimitné služby slúžiť, nemal by kto v nemocniciach v službách pracovať približne od 1. apríla každého roku.
Zažil som podobnú akciu v Čechách, bola spojená aj s hrozbou masovej výpovede – resp. masovú výpoveď lekári aj skutočne podali. Boli to tisíce lekárov a navyše bola vyslovená požiadavka na striktné dodržiavanie zákonníka práce. Znamenalo to, že lekár po službe v nemocnici musí ísť domov a nemôže pokračovať v práci, dve služby nemohli nasledovať za sebou bez 12 hodinového času na odpočinok. Proste samé problémy, ktoré sa potichu v nemocniciach obchádzali a stále obchádzajú a na mesačných výkazoch odpracovaného času kamuflujú. Ministerstvo zdravotníctva ČR sa rôznym spôsobom pokúšalo zmanipulovať prevádzku nemocníc tak, aby sa hrozbe nedostatku personálu vyhlo. Ukázalo sa, že všetky varianty riadenia práce nemocníc bez slúženia nadlimitných služieb a s dodržiavaním platného zákonníka práce neboli pre nedostatok personálu použiteľné. A tak nakoniec nikto z nemocníc neodišiel, našli sa aj peniaze na platy zdravotníkov a naraz bola aj vôľa modifikovať personálne normatívy v nemocniciach.
A teraz k situácii u nás. Nepochybujem, že nariadenie pracovnej povinnosti vstúpi do platnosti nariadením pracovnej povinnosti okamžite. Znamená to, že lekári a sestry budú musieť pracovať podľa toho, čo im vedenie pracoviska nariadi. Nesmú protestovať, nemôžu štrajkovať, nedostanú dovolenku, nemôžu si plánovať voľný čas, pretože kedykoľvek k nim môže prísť policajt s príkazom na nástup do práce. A čo je veľmi dôležité, nemôžu podať v tejto dobe výpoveď. Teoreticky – prakticky výpoveď podľa Zákonníka práce podať môžu, ale musia do nej napísať, že výpoveď sa stáva účinná a výpovedná doba začína dňom odvolania pracovnej povinnosti. Dôležitá je formulácia definovania dňa začiatku účinnosti výpovede dňom ukončenia (odvolania) pracovnej povinnosti. Tým pádom, aj keby vláda odvolala pracovnú povinnosť a nasledujúci deň určila novú, stáva sa výpoveď platnou a začne plynúť výpovedná lehota. Ak bude novoustanovená pracovná povinnosť dlhšia, ako výpovedná lehota, výpovedná lehota končí dňom ukončenia pracovnej povinnosti. Výpoveď podanú bez udania dôvodu možno kedykoľvek zrušiť. Tento scenár je overený na začiatku tejto epidémie - lekár podal výpoveď, na druhý deň bol vyhlásený núdzový stav, vedenie nemocnice mu oznámilo, že s výpoveďou nesúhlasia a pridali zopár vyhrážok, čo všetko zlého mu ešte môžu spraviť. Napriek tomu bola výpoveď platná po uplynutí výpovednej doby a po skončení núdzového stavu. Po skončení núdzového stavu odišiel daný lekár do zahraničia.
Takže navrhujem všetkým lekárom, ktorí podpísali vyhlásenie o odmietnutí súhlasu s nadlimitnou nadčasovou prácou podať takýmto spôsobom výpoveď. Za momentálnej situácie v slovenskom zdravotníctve vláde nezostane nič iné, iba ustúpiť. Pretože tých pár vojenských lekárov, ktorých môžu použiť, je príliš málo a iluzórna reštrukturalizácia nemocníc nepomôže so zvýšením počtov lekárov u nás.
Tieto moje názory bude vhodné prediskutovať s právnikom a prípadne uviesť na pravú mieru v zmysle slovenských zákonov.
Tento text posielam na vedomie LZO – Dr. Visolajskému.