V pondelok 20.marca začal "predpredaj" lístkov na film Ružový panter v Ružomberku. Keďže ho "zacvakala" spoločnosť T-Com stačilo si len vystáť radu a prevziať lístky.
Ľudia sa začali kopiť už okolo šiestej, hoci pokladňu otvárajú až o siedmej. Šiel som okolo a ako sa patrí na Slováka, keď je to zadarmo zaradil som sa aj ja. Bol som nejaký 30-ty od okienka a ako tak minúty do otvorenia pokladne ubúdali ľudí pribúdalo. No nie len za mnou...
Najmä deti do pätnásť rokov sa pozerali, či azda nespoznajú nejakého kamaráta, ku ktorému by sa vtreli alebo sa jednoducho postavili vedľa vás ako by nič a nahodili výraz tváre: "akože počuj moj zlatý, ty si tu stál so mnou? Lebo si ťa nejak nepamätám". A keď som sa ozval a oboril sa na ne, že by sa nemali predbiehať, dostal som odpoveď, že veď všetci sa predbiehajú!
Bóóóóóže!!! To len ja a ešte nejakých sto ľudí poslušne čakajúcich v rade sme sa zabudli chovať ako ostatní .
Teraz vážne. Prečo je také ťažké počkať si v rade? Jasné, že nie je nič príjemné čakať v rade hodinu a nedostať po čo som prišiel. Ale potom tí predomnou čakali o niečo dlhšie, nie?
PS: aby som z tohto hrozného činu " predbiehania sa" neobviňoval len deti, tak musím dodať, že sa našlo aj pár obstarších jedincov poriadne líznutých komunizmom , ktorým rovnako nerobilo problém zaradiť sa tesne pred okienko...
