V mojom predchádzajúcom blogu som vyčítal školstvu na Slovensku spiatočníckosť a zastaralosť. Našli sa aj ohlasy, že iba som veľmi všeobecne kritizoval a nenačrtol som žiadne riešenie. Pochopiteľne, bolo to z dôvodu, že najprv som chcel načrtnúť problém.
Odpoveď na zastaralosť súčasných metód
E-learning. Prečo je práve tento prístup odpoveďou na problém zastaralosti učebných metód? Je to azda len o tom magickom písmene "e" na začiatku? Áno, aj nie. V prvom rade by som rád upozornil na akúsi schizofréniu v súčasnom školstve. Na jednu stranu sa snaží žiakov podporovať vo využívaní počítačov na rôzne školské projekty, ktoré su zväčša mimo školských osnov(pričom ale táto iniciatíva skôr pochádza od pokrokových alebo mladších učiteľov a nie z dielne ministerstva), na druhú stranu ich využitie v škole zväčša začína aj končí pri predmetoch ako sú informatika, alebo experimentálnych predmetoch, ako sú mediálna výchova.
Ako sa vlastne stalo, že dochádza k tejto schizofrénii? Znovu je odpoveďou spiatočníckosť školstva a takpovediac aj osnov. Problémom je, že počítače mnohé problémy bagatelizujú a to sa nepáči tým, ktorí riadia edukáciu detí. Myslia si, že deti sa tým nič nenaučia. Ale je to scestná predstava a ukážem vám na jednom príklade, kde je táto predstava mylná.
Strach z počítača na škole
Matematika. Predmet, kde sme donekonečna nútený počítať príklady, riešiť rovnice, upravovať výrazy, zaoberať sa vecami, ktoré dnes s hravosťou zvládajú počítače. Koľkí z vás si na škole povedali, prečo toto riešim, keď to vie za mňa vypočítať kalkulačka? A technika sa vyvíjala ďalej a počítače a kalkulačky dnes už dokážu riešiť omnoho komplexnejšie problémy. A preto sa dnešné deti pýtajú na omnoho viac problémov, než tomu bolo v minulosti tú istú otázku: Prečo to musím riešiť, keď to za mňa môže vyriešiť počítač?
Mnohí z vás si pravdepodobne v tomto momente pomyslia, že lenivým deťom sa nechce počítať a nič také sa konať nebude. Je to pre dobro detí, aby sa naučili počítať. V tom prípade vás ale sklamem, pretože podľa mojej mienky, tie deti sa pýtajú veľmi správne. A súvisí to trochu s tým, čo je a čo nie je matematika.
Z akéhosi dôvodu vznikla predstava, že matematika je o počítaní. Dôvodom je pravdepodobne fakt, že na základných a stredných školách matematika JE o počítaní a mnohí ľudia sa vo svojom ďalšom štúdiu už k tomuto odboru nedostanú(prípadne neštudujú). Táto predstava je pritom mylná a mňa samého to trochu prekvapilo, keď som prvý krát počul prednášku o reálnej matematike. Skutočná matematika nie je o počítaní. Je to predmet o princípoch logiky, oslava ľudskej mysle, skúmanie štruktúr exaktnými metódami. Sú to princípy exaktného popisovania toho, čo pozorujeme. Môžem vám povedať, že na matematických školách je snáď každý predmet matematika. No iba na niektorých z nich sa aj niečo reálne počíta.
Nerád by som však odbočoval od témy a preto uvediem na konci príspevku odkaz, kde o tejto problematike s matematikou a jej výučbou hovorí matematik. Faktom však je, že matematika nie je o počítaní a využívanie počítača aj napríklad v matematike nie je ani omylom bagatelizovanie problému. Je to bagatelizovanie niečoho, čo by malo byť banálne a navyše niečoho, čo ani vôbec nie je podstané. Tento prístup naopak urýchľuje tempo, akým môžeme učiť.(o tom, prečo už vo videu)
Strach učiteľov a škôl pred využívaním počítačov v škole je preto úplne mylný a neoprávnený. V skutočnosti by sa posunula edukácia detí o úroveň ďalej, pretože ich dokážeme na rovnaký čas naučiť omnoho viac vecí a tým by sme dosiahli priam až revolúciu vo vzdelaní.
Učebnice budúcnosti
Musíme teda najprv dospieť k tomu, aby čo možno najväčšia časť odbornej i laickej verejnosti prestala považovať počítače v škole za strašiaka. Ak dosiahneme túto úroveň, bude o to ľahšie sa posunúť na nový level: aplikovanie počítačov v škole, v edukačnom procese.
Tu môže do hry vstúpiť e-learning. Ten skrýva viacero es pod rukávom, no jedným z najvýznamnejších bude určite elektronická učebnica. Tento projekt dnes skúša dokonca už aj niekoľko stredných škôl, skriptá aspoň v elektronickej podobe sú navyše temer štandart na bratislavskej FMFI UK. Výhody oproti klasickým učebniciam sú zjavné. V prvom rade náklady na tieto učebnice sú podstatne nižšie a ich šírenie medzi žiakov je podstatne jednoduchšie. Pri vhodných licenčných podmienkach školy nielenže ušetria tisíce za učebnice, no zbavia sa problémov akými sú poškodené učebnice, ich skladovanie a podobne.
Toto však nie je jedinou výhodou e-učebníc. Učebnice v elektronickej forme dodávajú nový rozmer. Môžete v nich prezentovať poznatky, ktoré v klasických tlačených učebniciach nemôžete. Počas svojho štúdia na gymnáziu som si často vypočul len bezvládne povzdychnutie učiteľov, že nemôžu odprezentovať pokus z dôvodu postrádania potrebného materiálu na škole. Dôvod tohto nedostatku je prozaický: Pomôcky nie sú lacné a škola si ich nemôže dovoliť.
Odpoveďou sa stávajú e-učebnice! Môžu v sebe obsahovať hodiny video nahrávok s vysvetlenými pokusmi, prípadne počítačové animácie znázorňujúce pokusy, pričom sa dá takto žiakovi umožniť meniť parametre pokusu a vidieť výsledok zmeny v parametroch. Skúsenosť z takéhoto učenia je určite hlbšia, ako bezvládne povzdychy učiteľov. E-učebnice umožnujú rýchle hľadanie v ich vlastnom texte(čo je v dnešnej dobe určite značnou požiadavkou), žiak si môže pokus doma pozrieť a zopakovať aj niekoľko krát a pre zvedavejších žiakov je dokonca možné vytvoriť priamo odkazy na webové stránky buďto s bonusovými úlohami, alebo doplnkovými informáciami k problematike.
S potešením konštatujem, že e-učebnice sa síce len veľmi lenivo rozliezajú po školách prevažne v Bratislavskom kraji. No tvorcovia učebníc sa ešte majú veľa čo učiť v tom, ako vytvoriť učebnice s hlbokým dopadom na žiaka. Obrovský problém tiež vidím v tom, že legislatívne sa ešte neupravuje nijako licencia na tieto e-učebnice.
Chýbajúca legislatíva
Dnes to na Slovensku funguje v oblasti licencovania týchto produktov nie veľmi ideálne. Licenciu dostane škola, ktorá však nemôže ďalej šíriť učebnicu medzi žiakov. To je určite škoda a hlavne je to chyba. Tie učebnice strácaju dopad, ak sú pre žiaka aktuálne na 45 minút v škole a doma je odkázaný na staromódne učenie. Za takéhoto fungovania sa e-učebnice stávajú len akýmsi doplnkom na hodine, vďaka ktorému sa dnes primárne iba predvádzajú pokusy, ktoré škola nemôže uhradiť z dôvodu nedostatku financii.
Preto by sa licencovanie tohoto materiálu malo riešiť legislatívne. Malo by byť zákonom stanovené, že tieto učebnice by mali byť šíriteľné medzi žiakov. Určite by sa mala viesť diskusia o licencovaní s firmami, ktoré by dodávali e-učebnice, mal by sa tiež stanoviť cenový štandart na túto formu licencie. Pokiaľ firma mieni predávať produkt aj komerčne a nielen školám->prosím, nech si licenciu a cenu rieši podľa svojho. Pokiaľ sa jedná o záujmy štátu, určite by mala prebiehať diskusia o podmienkach distribúcie pre školy. Ktoré by pochopiteľne čo najviac korešpondovali so záujmami oboch strán.
Kto skutočne stojí za zmenami?
E-learning legislatívne nie je vôbec spracovaný a súčasné vedenie ministerstva školstva zatiaľ neprejavilo záujem sa tejto oblasti venovať. V minulom blogu mi bolo vyčítané, že som mladý a nemám dlhoročné skúsenosti v praxi, narozdiel od odborníkov, ktorí sa tomu venujú roky. Realita je ale taká, že títo odborníci pracujú iba jedným štýlom a tento spôsob je jednoducho zastaralý. E-learning a iné nápady v oblasti reformy výučby málokedy pochádzajú od týchto odborníkov. Realita je taká, že mnohé idey pochádzajú od ľudí mimo školstva, ktorí sa venuju tomu ktorému odboru. Ako napríklad matematika či informatika;
Žiaľbohu napríklad informatika sa učí na väčšine škôl úplne nesprávne, pretože nereflektuje dopyt znalostí na trhu. Neefektívne rieši i vyučovanie základov práce s počítačom. Toto tvrdenie si môžem dovoliť tvrdiť, pretože som človek z praxe a viem, čo sa vyžaduje od človeka z praxe. Môžem len potvrdiť, že je to ďaleko od toho, čo sa učí na stredných školách a mnohé z IT zameraní v praxi sú vzdialené od toho, čo sa učí dokonca na vysokých školách. Ak sa raz zmenia osnovy toho, čo sa učí na školách z tohto predmetu, budú to firmy a ľudia z praxe, ktorí to pretlačia, nie pracovníci ministerstva školstva(a bohužiaľ zrejme ani učitelia), ktorí ani netušia, čo sa v praxi žiada.
Výsledky odborníkov
Faktom je, že podľa štatistických výskumov OECD úroveň vzdelania na Slovensku za posledné roky klesá. Naši žiaci dosahujú slabé výsledky a v porovnaní s ostatnými štátmi európskej únie zaostávajú. Viaceré odborné štúdie už roky a neustále varujú slovenské školstvo pred recipročnými krokmi, ktoré ešte stále neodbúravajú memorovanie, veľmi vyčítanú metódu v našich končinách. Najvačšie reformy v oblasti školstva sa diali predovšetkým v jeho financovaní. Je však pravdou, že zmeny sa diali aj vo výučbe.
Naneštastie tieto zmeny boli skôr klincom do rakvy, než pomocou. Nie preto, že by mnohé z týchto krokov boli zlé, ale preto, že sa neusále menili pravidlá. Čo platilo jeden rok, neplatilo na ďalší. Už aj učitelia sú unavení z neustáleho ponižovania sa na pokusných králikov. Odborníci sa za celé tie roky zhodli iba v tom, že sa nezhodnú. Horšie je však to, že dotyčné zmeny v spôsobe výuky, či hodnotenia žiaka boli iba čiastkové zmeny.
Realita je žiaľ taká, že odborníci neriešia veľké reformy a zmeny, iba drobné doťukávky nápadov navrhnutých niekým iným. Ťažko povedať prečo, možno je to prejav politickej zbabelosti a nevôle vziať zodpovednosť na seba. No ja dúfam, že sa v dohľadnej budúcnosti nájde v oblasti školstva niekto, kto dokáže presadiť radikálne zmeny a nebude sa to báť vziať na svoje triko. Byť v politike, určite by som do toho šiel.
Na záver ešte sľúbený odkaz o tom, ako by sa podľa matematika mal tento predmet učiť. Plne s jeho názorom súhlasím, pretože som zažil matematiku(ktorá rozhodne nie je o počítaní). Určite odporúčam pozrieť. (Po kliknutí na rolovaciu ponuku pod videom pi texte Subtitles Availible in je možnosť spustiť titulky aj v slovenskom jazyku)
http://www.ted.com/talks/conrad_wolfram_teaching_kids_real_math_with_computers.html
