Kresťania, Židia, moslimovia i iné teistické ale i ateistické náboženstvá majú vždy veľmi horlivé odpovede na otázku, kto alebo čo stojí za dobrom, úspechom a šťastím. Keď príde na otázku, kto stojí za zlom, nešťastím či katastrofami, odpovede už nie sú také jednoznačné.
Tak napríklad, za zlom by podľa Biblie mal stáť Satan. No je tomu skutočne tak? V Biblii sa Satan previnil najmä tým, že nepriamo nahovoril Adama a Evu aby porušili Boží príkaz a pokúšal Ježiša, pričom nie je jasné, za akým iným konkrétnym zlým skutkom stál. Treba si uvedomiť, že zatiaľ čo Satan vykonával všetko zlé, čo sa dalo(ibaže nevedno čo), Boh bol vždy pri tých dobrých skutkoch, ako napríklad vyhubenie ľudstva veľkou záplavou, keď nadobudol pocit, že je málo uctievaný, či zoslanie moru na nepriateľov židov. Počet mŕtvych s jasne preukázanou vinou Satana je niekde na úrovni nuly, zatiaľ čo počet obetí Božích dobrých a dokonalých skutkov sa nedá ani spočítať.
Možno práve preto si málokto dovolí povedať, že za prírodnými katastrofami, pri ktorých umiera množstvo ľudí je práca Satana. Možno tiež preto, že trochu by to nedávalo zmysel. Satan predsa nemôže byť silnejší ako Boh, tak prečo Boh Satana nezastaví? Toto všetko môžu byť nepríjemné otázky pre bežného kresťana, no tí si myslia, že ľahko vykľučkujú s odpoveďou, že Boh dal ľuďom aj Satanovi slobodnú voľu.
Slobodná voľa bola aj argumentom pána Drobného, inak katolíckeho kňaza. Milý pán Drobný, keď raz niečo vytvorím a nájdem vo svojom diele chybu, tak sa ju snažím opraviť. Nechať slobodnú voľu Hitlerovi znamenalo odobrať slobodnú voľu tisíckam ďalších ľudí. Ak nárok na existenciu slobodnej vôle jednotlivca preváži nárok na slobodnú vôľu podstatne väčšej masy ľudí, tak v tom vidím problém. Viem si predstaviť, že ľubovoľný veriaci by mi dokázal nájsť "veľmi logické vysvetlenie" prečo Boh akceptuje zrušenie nároku na slobodnú vôľu väčšej skupiny v prospech jednotlivca. Ale k tomu neskôr.
Ešte jedna kresťanská myšlienka ma zaujala. Pán Srholec, inak tiež katolícky kňaz argumentuje tým, že Boh nielen dáva, ale aj berie. To ale nesedí s tým, že Pán je milostivý a nekonečne dobrý a spravodlivý. Nekonečne dobrý a spravodlivý Pán totiž, zdá sa, berie podstatne viac nevinným ľuďom, než tým, ktorí sú skutočnými príčimi zla. Tým potom zvykneme pristrihnúť krídla my, ľudia. No i tak mnohí beztrestne kráčajú ďalej medzi nami, bez toho, aby sme vedeli, že ten pán na lavičke predvčerom zastrelil troch ľudí. Samozrejme aj na tento argument by mi pán Srholec vedel protiargumentovať. Nezabudne však dodať, že nepozná Boží plán a nevie, ako to vlastne skutočne je. A tým sa dostávam k jadru problému.
Nikto vlastne nevie, aký je Boží plán. Každý uznáva, že Boh je nevyspytateľný. Potom sa ale pýtam, ako môžete byť tak ignorantskí voči tomuto faktu a argumentovať, že musí to byť božia vôľa udržať slobodnú vôľu, prípadne niečo odoberať za zlé skutky. Keď proste neviete odpoveď, tak tam by predsa vaša konverzácia mala skončiť. Nemusí to byť potom čokoľvek. Je vcelu bežné, že ľudia majú potrebu hľadať rôzne vysvetlenia, je im nepohodlné niečo nevedieť. Toto však v takýchto závažných otázkach nemôže hrať žiadnu rolu. Najsprávnejšia odpoveď, akú v súčasnosti na otázku či Boh máva dovolenky môžeme povedať je, že nevieme.
To je prvá vec. Druhá vec: Všimnite si, že všetky argumenty, prečo Boh dopustí zlo majú diery. Nejasnosti. Je zrejmé od prvého pohľadu, že ak aj daný názor môže mať so skutočným stavom vecí niečo spoločné, nie je to to správne vysvetlenie. Vieme, že ak by toto bola celá pravda, nedávalo by to zmysel. Všetky kresťanské vysvetlenia sa musia potýkať s tým, že musia krkolomne hľadať odpovede na diery v argumentácií a neskôr vrcholia tieto diskusné manévre v nelogickosti argumentov.
Vo vede zvykne zväčša platiť princíp, že najjednoduchšie riešenie je to najsprávnejšie. Ak sa zamyslíme nad jednoduchým vysvetlením, prečo sa na svete deje zlo(nielen to, ktoré je páchané ľuďmi, ale aj prírodné katastrofy a podobne), tak sa dá ľahko dospieť k zisteniu, že sú to všetko náhodné javy. Zlo sa nedeje preto, že by ho niekto privolával, zlo sa deje preto, že zlo v prvom rade neexistuje. Vesmír nepozná zákony dobra a zla. Vesmír pozná fyzikálne zákony a fyzikálne zákony umožňujú zemetrasenia a podobné nešťastné prípady. A sú to len ľudia, ktorí podobné príhody označia nálepkou ZLO.
Ale keď to zlo nie je riadené, prečo ho Boh aspoň nezastaví? Opäť platí, že kľučkovať v argumentácií sa dá dlho a rôzne, no cítime, že to nie je to pravé vysvetlenie. A pritom znova existuje ľahké vysvetlenie, prečo Boh nezastaví zlo. Pretože Boh neexistuje. Je to minimálne taký argument, z ktorého nemusím kľučkovať. Ak Boh neexistuje, logicky nemá kto zlo zastaviť(iba ak by ho zastavili ľudia).
Môj návrh vyplývajúci z tohto príspevku je teda minimálne ukončiť snahy kresťanských predstaviteľov o hľadanie argumentu na otázku prečo Boh povolí zlo. Objektívne povedané, nevedia to a preto by sa k tomu nemali ani čo vyjadrovať. No a ďalší návrh je, neschovávať sa za deravé argumenty, z ktorých sa treba krkolomne vykrúcať a dúfať, že verejnosti bude taký argument stačiť. Bavíme sa o jednej otázke, ale spýtal by som sa, prečo Boh nenechá ľuďom dorásť končatinu, keď ich údajne vylieči z rakoviny? Prečo sa Boh neukázal ľuďom? A podobne. Na každú z týchto otázok by mi kresťan musel hľadať odpoveď, pre každú otázku minimálne jednu odpoveď. Ja si postačím s jednou univerzálnou odpoveďou na všetky tieto otázky: Boh neexistuje. A nemusím sa vykrúcať z ničoho. Koho argument pôsobí viac systematicky?
