Preto je nevyhnutné odfiltrovať štát od nezmyselných súčastí. Za každou hodnotou, ktorú možno vyjadriť finančne, stojí práca. Či už sa jedná o produkciu výrobku, poskytnutie služby, alebo obsluhu stroja, ktorý tiež niekto vyrobil – za všetkým stojí práca ľudí. Kto však vyrobil zem? Človek ju od nepamäti obhospodároval, pretváral, staval si na nej svoje obydlia a častokrát ju aj vlastnil. Je v poriadku vlastniť budovy, fabriky, stromy, obilné polia atď., ale zem, na ktorej stoja naše majetky, by mala patriť všetkým.
Aké nevýhody prináša súčasný systém? Ak chcete stavať, potrebujete k tomu pozemok a každý pozemok má svoju cenu. Položka nákupu pozemku zbytočne navyšuje vaše investičné náklady. Majitelia pozemkov častokrát vyčkávajú s predajom, aby na ňom pochopiteľne zarobili väčší obnos peňazí. Avšak práve týmto konaním dochádza ku zabraňovaniu využívania pôdy, čo vedie ku neefektívnemu rozvoju územia. Fabriky vznikajú na lacných a ľahšie získateľných pozemkoch, pričom sa ich umiestnenie neriadi do plnej miery ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi súvislosťami (vzdialenosť transportu, zamestnancov a odberateľov - vyššie prevádzkové náklady a emisie znečisťujúcich látok).
V súčasnosti sa na Slovensku nachádza obrovské množstvo parciel, pričom pátranie po majiteľoch môže byť značne komplikované. Pôda sa dedí z generácie na generáciu, a tak niektoré malé parcely majú aj stovky majiteľov. V tomto stave je vykupovanie pozemkov veľmi náročné a výrazne naťahuje investičný proces (ak ho doslova nezastavuje). Situácia si žiada zásadnú systémovú zmenu, pri ktorej by bol vlk sýty a ovca ostala celá.
Systém, ktorý uspokojí všetky strany, začína presunom vlastníctva pôdy z rúk súkromníkov do rúk štátu (konečne ste spozorneli a stúpa vám tlak). Pôda v rukách štátu, miest a obcí zjednoduší rozvoj a ochranu životného prostredia, a to efektívnejším vytváraním ochranných, obchodných, obytných a priemyselných zón. Je veľmi dôležité nedať všetkú moc do rúk politikom, a práve preto by mali územné plány mestských častí, miest, obcí, regiónov, vuciek a celej republiky, schvaľovať dotknutí občania.
Na základe územných plánov by mestá a obce ponúkali pozemky na prenájom, a to konkrétne verejnou súťažou. Kto by ponúkol najvyšší mesačný nájom, ten by získal možnosť rozvíjať daný pozemok a garanciu, že ho z neho nikto počas pôsobenia nevyhodí. Je veľmi dôležité stanoviť jasné pravidlá a zabezpečiť transparentnosť súťaží, aby sa docielilo kvalitné trhové prostredie. Komu však pripadne nájom za pozemok? Práve pri tejto otázke sa systém rozchádza s myšlienkami geolibertariánov. Nájom by nemal v plnej výške pripadnúť komunite, ale pôvodným vlastníkom, ktorí budú schopní preukázať svoj vzťah ku konkrétnej pôde.
Človek síce nevytvoril zem, ale doteraz ju bežne kupoval za prácu. Z toho vyplýva, že obyčajným zoštátnením pôdy a ziskov, by došlo ku nespravodlivosti, čo by automaticky viedlo ku nestabilite. Avšak nový systém by pôvodným majiteľom zabezpečil pravidelné trhom ovplyvnené príjmy z nájmu, samozrejme pri ponechanej možnosti vlastniť nehnuteľnosti a obchodovať s nimi. Systém by taktiež zjednodušil podnikanie, znížil investičné náklady a zvýšil zamestnanosť.
