Keď som začínal s blogovaním, naivne som si myslel, že tvorcovia blog.sme.sk sa potešia obohateniu stránok o kritiku z ľavého spektra a že mi nebudú klásť prekážky pri prejavovaní svojich názorov. Sloboda prejavu je totiž najmä o vytvorení priestoru, kde bude názor občana počuť. Vyjadriť názor môže aj väzeň na samotke, ale ak ho nik nepočuje, tak sa zrejme nedá hovoriť o slobode prejavu. Tvorcovia blog.sme.sk vyhnali už mnoho ľudí s alternatívnymi myšlienkami. Na istú chvíľu stratili aj mňa, pričom som si neskôr myslel, že prílevom nových ľudí do vedenia sa situácia zmení. Nestalo sa tak.
Blogovanie ma bavilo a robil som to bez nároku na honorár. Zvyšoval som celému projektu čítanosť, čím na mne vedenie zarábalo. Blog.sme.sk žije práve z nás, blogerov.
Blog.sme.sk chce byť hlasnou trúbou jednej ideológie. Súhrn textov s jednotnými názormi. So be it... Ja im už odmietam zvyšovať čítanosť. Od začiatku blogovania som bol persona non grata. Admini sa ku mne správali ako k poslednému odpadu. Ku koncu preukázali takú zbabelosť, že už svoje vyjadrenia ani nepodpisovali. Toto skutočne nepotrebujem.
Prajem všetkým mojim čitateľom všetko dobré. Bolo zábavné čítať niekté reakcie na moje články. Najmä tie, ktoré pramenili z nepochopenia textu. Dúfam, že som vám aspoň trochu otvoril nové obzory. SME chce byť aj naďalej čisto modré, tak mu v tom nebudem brániť.
Pevne dúfam, že tento rozlúčkový článok nebude zmazaný...
Písmo:
A-
|
A+
