Čakanie na film

Apríl je mesiacom genocíd. Práve v apríli si pripomíname odštartovanie vyvražďovania Arménov (1,5 milóna obetí), Židov v koncentračnom tábore Dachau (Počas Druhej svetovej vojny bolo zabitých približne 17 miliónov nevinných ľudí. Medzi nimi Slovania, Židia, ...), začiatok genocídy v Kambodži (približne 3 milióny obetí), Bosne (200 tisíc obetí) a Rwande (800 tisíc obetí). Avšak netreba zabúdať ani na genocídy, ktoré sa nezačali v mesiaci apríl. Pre inšpiráciu netreba ísť hlboko do histórie. Ako príklad poslúži genocída vo Východnom Timore (350 tisíc obetí vrátane okupácie od roku 1975) alebo v súčasnosti prebiehajúce v Sudáne (450 tisíc+ obetí) a Palestíne.

Po Druhej svetovej vojne si vyspelý svet povedal nikdy viac. História však ukazuje, že nás nezaujímali volania ľudí o pomoc, ktorí boli zo vzdialených krajín. Avšak absolútny vrchol sme dosiahli až nečinným prizeraním sa na vojny v bývalej Juhoslávii. Dúfam, že vtedajších európskych politikov strašia duchovia zabitých, znásilnených a zmrzačených. Tvrdá realita svetovej politiky vie zabiť aj posledné ideály o možnej zmene. Treba si však uvedomiť, že všetko sa dá, keď len človek chce.

Svet môže poskytovať humanitárnu, rozvojovú a vojenskú pomoc. Schopnosť zvrhnúť diktátora je limitovaná aj životnou úrovňou postihnutej časti obyvateľstva. Preto je povinnosťou aj našej krajiny pomáhať všetkým kútom na svete. Najväčšie ohavnosti sa však udiali v situáciách, keď sila vlády masívne prevyšovala silu opozície. V takýchto prípadoch je možné len vojenské riešenie, ktoré musí zastrešovať organizácia, ktorej cieľom nie je obohatenie sa na vojenskom ťažení (ako to robí NATO). Takouto organizáciou môže byť len zreformovaná OSN.

1. Ku stálym členom Bezpečnostnej rady OSN patria krajiny, ktoré idú len za svojimi záujmami. USA a Veľká Británia majú svoje záujmy v Iraku a Afganistane, Rusko na Kaukaze, Čína v Sudáne (podporuje genocídu) a Francúzsko v centrálnej Afrike (podporovalo genocídu v Rwande). Tieto krajiny majú dokonca právo veta, ktorým môžu zablokovať rozhodnutia OSN. To je ako keby sa stal Al Capone generálnym prokurátorom, Robert Mugabe sudcom Medzinárodného trestného tribunálu pre Zimbabwe, alebo riaditeľ fastfoodového reťazca ministrom zdravotníctva. Ak má OSN fungovať, tak musí dôjsť ku zrušenia práva veta.

2. Práca OSN si vyžaduje väčšiu kontrolu zo strany spoločnosti. Nie je predsa možné, aby niekto rokoval o živote a smrti nevinných občanov za zavretými dverami a následne nechal celú vec zapadnúť prachom. V roku 1994 na seba zobrali rolu Mengeleho predstavitelia Spojených štátov a Veľkej Británie, keď odignorovali najrýchlejšie vyvražďovanie obyvateľstva po Druhej svetovej vojne, ktoré sa odohralo v jednej z najkrajších krajín Afriky, v Rwande.

3. Obrovským problémom je aj neochota krajín pri poskytovaní vojakov do misií. Riešenie vidím vo vytvorení spoločnej zásahovej armády, ktorá by bola akcieschopná. T.j. do cieľovej krajiny by sa dostavila do niekoľkých dní. Pri genocídach predstavuje týždeň príliš dlhú dobu. Potenciál na vytvorenie spoločnej armády vidím len v Európe. Totiž svetové veľmoci (USA, Rusko a Čína) si hľadia len svojho a ani sa tým netaja.

A tak môžeme sedieť doma so založenými rukami, čakajúc na natočenie dojímavého filmu o Darfúre s hollywoodskymi hercami, alebo zatlačíme na kompetentných, aby tento problém riešili. Politikom treba jasne deklarovať, že sme ochotní platiť z našich daní vojenské misie. A taktiež si musíme uvedomiť, že prípadná smrť našich vojakov je súčasťou boja za lepší svet.

Krátky dokumentárny film o zodpovednosti predstaviteľov Sudánu za vraždenie v Darfúre:


Darfur Destroyed: Sudan's perpetrators break silence from Aegis Trust on Vimeo .