Námet k napísaniu tohto článku som v sebe držal niekoľko rokov. Pôvodne som vám chcel poskytnúť niekoľko argumentov, prečo slovenská politická scéna nie je o boji ľavice a pravice, pričom výstupom mal byť apel na ignorovanie parlamentných volieb. Strany nás kŕmia prázdnymi rečami, nedodržiavajú svoje politické programy, ba dokonca ani programové vyhlásenia vlád. Slovenské politické strany sú obyčajnými eseročkami so značne neschopným manažmentom a investormi, ktorí rátajú s návratnosťou svojich investícií. Ľudia s rozvinutou politickou pamäťou na celý systém už dávnejšie rezignovali, čo potvrdzuje aj znižujúca sa volebná účasť.
Nevoliči (ak odpočítame niekoľko percent, ktorých nezaujíma nič) nie sú leniví a už vôbec nie spokojní. Neúčasť na voľbách je jasným dôkazom mizernej politickej ponuky. Medzi politickými stranami nevidieť rozdiely. Celá scéna sa delí na niekoľko táborov. Jedni sa hrajú na ľavičiarov, druhí na pravičiarov a tretí na národovcov resp. ochrancov národnostných menšín. Ale akonáhle dôjde na lámanie chleba, tak ich zaujíma len vlastný biznis.
Akonáhle dôjde ku štiepeniu strany, odídenci už nemajú čo stratiť a predávajú informácie. Informácie sa stávajú dôležitým politickým tovarom, ktorý treba použiť v tom najsprávnejšom čase. Všimli ste si, ako sú opoziční politici aktívni pri zverejňovaní rôznych káuz? Nebolo by nám všetkým lepšie, keby boli všetky politické strany v opozícii a krajinu by riadili úradníci s minimálne troma titulmi? Stačí nastaviť systém tak, aby boli politici zapriahnutí do koča a my by sme pred nich zavesili na udici mrkvu.
Ak spoločnosť nedokáže vyprodukovať osobu, ktorá má na to stať sa prezidentom/kou, tak by nemala mať prezidenta. V histórii samostatnosti sme zažili krátku dobu bez prezidenta a mne osobne nechýbal. Bolo by zaujímavé aplikovať niečo podobného aj na ostatné voľby. Kandidáti na primátora nestoja za nič? Voľme proti nim a mesto by najbližšie volebné obdobie riadila úradnícka vláda.
Ale späť ku veľkým stranám. Vyššie som spomenul, že sa len na niečo hrajú. Postaviť svoj program na národných záujmoch a záujmoch národnostných menšín dokážu len najprostejší politici. Je príliš jednoduché hádzať celé národy do jedného vreca. Nikto si pri narodení nevyberá, kde sa narodí a akú farbu pleti bude mať. Strany, rozlišujúce občanov na základe rasy alebo príslušnosti k národu, nemajú čo existovať. A hlavne ak zneužívajú konflikty na získanie prístupu ku korytu.
Ochrana štátnych záujmov? Akého štátu? Ja som sa narodil v Československu a za to, že dvaja pošahaní politici rozbili našu krajinu, nemienim súčasné usporiadanie povyšovať na našu modlu. Sme súčasťou Európskej únie, zrušili sme hmotné hranice, ktoré boli prežitkom dávno prekonaných čias. Jediné hranice, ktoré naďalej pretrvávajú, sú v našich hlavách. Tear them down!
Úvod by sme mali za sebou. Nasleduje moja obľúbená téma: ľavica vs. pravica. V prvom rade by sme si mali zadefinovať, čo vlastne ľavica a pravica je. Existuje spústa definícií, čiže v tomto prípade sa bude jednať čisto o moju predstavu. Hlavnou oblasťou záujmu pravice by mala byť politika zameraná na zamestnávateľov a samozamestnávateľov. Čo tieto skupiny v skutočnosti potrebujú? Dominujú ich potrebám nízke dane alebo niečo iné?
Pre investora je najdôležitejšia stabilita investície. To je hlavný dôvod, prečo sa stále držia v krajinách s vyšším daňovým zaťažením. Nižšie dane nestoja za riziko straty celej investície. Investor vyhľadáva bezpečnosť, domáhateľnosť práva, úspešný boj s korupciou, rovné šance pri obstarávaní, likvidáciu zbytočnej byrokracie a boj proti monopolom (prostredníctvom štátnych zásahov).
Toto sú oblasti, ktorým sa má venovať moderná pravica. Avšak na Slovensku sa udomácnila určitá vulgárna populistická pravica, ktorá nerieši najpálčivejšie problémy. Kupuje si svojich voličov, ako všetky ostatné slovenské politické strany. Svojou hlúpou politikou položila mnohé firmy na kolená. Opačný tábor reprezentuje pseudoľavicová strana, ktorá v žiadnom prípade nereprezentuje modernú socialnodemokratickú stranu, zameranú na rôznou formou znevýhodnených občanov, silnú environmentálnu politiku a liberálne témy.
Poslaním modernej ľavicovo-liberálnej strany nesmie byť slepé rozširovanie sociálneho štátu, ale jeho zefektívňovanie. Obrusovanie nerovností musí byť adresnejšie pri minimalizovaní plytvania. Takáto strana musí preferovať inovatívne hospodárstvo, kvalitné školstvo, zdravotníctvo, úspešný výskum a rozširovanie práv občanov. Ako sa pozerám, tak sa pozerám, Smer tieto kritériá vôbec nespĺňa.
Tak koho ísť voliť? Pred časom by som vám odvetil: nikoho. Situácia sa však zmenila. Jedinou verejne prospešnou motiváciou zúčastnenia sa týchto volieb je boj proti neonacizmu. Zlá politika plodí u voličov nezáujem, pričom zároveň otvára cestu pre skupiny parazitujúce na (po dekádach) vykvasených predsudkoch. Suma sumárum – svojou voľbou neposuniete Slovensko ďalej (posunú ho tam pracujúci ľudia), avšak aspoň znížite volebný zisk neonacistov a to je veľmi dôležité.
