Odfláknutá revolúcia

V skutočnosti by sa dalo polemizovať o revolučnom označení Novembra 1989. Áno, preplnenými námestiami sa spustil proces, ktorý nám priniesol veľa pozitívnych a nutných zmien, ale na druhej strane sa toho až tak veľa nezmenilo. Práve preto sa skôr prikláňam ku termínu polorevolúcia.

Revolúcie totiž pozostávajú zo samotného prevratu, vysporiadania sa s minulosťou a kontroly nového smerovania krajiny. A práve tu leží kameň úrazu. Trvalo nám nesmierne dlho, kým sme začali brať minulosť vážnejšie (aj keď došlo len ku politickému zneužívaniu ešte nezoskartovaných spisov ŠTB). Osobne som vyrastal v období, kedy bolo 40 rokov vývoja nášho národa tabuizovanou témou. Médiá boli preplnené reklamou, veď bolo treba vytvoriť konzumom zaslepenú a lenivú spoločnosť, a o bývalom režime sa proste nehovorilo. Za mojich čias dokonca neexistovala učebnica dejepisu, ktorá by mapovala posledných 50 rokov vývoja našej spoločnosti, a tak sa nečudujte, že dnešná mládež nevie absolútne nič o minulej dobe.

Fakt si máme všetci myslieť, že November bol len kšeftom medzi komunistami a rýchlokvasenými osobnosťami? Komunisti sa dobrovoľne podelili o moc, pričom dostali záruku beztrestnosti a zotrvania na teplých flekoch. Po revolúcii mali nasledovať vyšetrovania eštebákov, súdne procesy a tresty. Na takýto variant nezvýšil čas. Niektorí protagonisti Novembra sa chceli stiahnuť z verejného života a zvyšná časť sa ponáhľala do funkcií.

Ak Biľak skutočne podpísal pozývací list (aj narýchlo spísaný), tak je vlastizradca a nemá čo spokojne dožívať svoje najkrajšie roky v Bratislave, ale má sedieť vo väzení. V podobnom štýle treba hodnotiť aj Alexandra Dubčeka, ktorý odobril okupáciu našej krajiny. Avšak on si svoj trest odpykal tým, že sa stal na 20 rokov nežiaducou osobou vo vlastnej krajine a po polorevolúcii bol podľa všetkého odstránený, aby nebránil valcu, ktorý sa na Slovensku pripravoval.

Revolucionár je zodpovedný za neskorší vývoj. Aj po revolúcii musí zotrvať v pozícii garanta pozitívneho smerovania krajiny. Žiaľ, na Slovensku vyhrala moc peňazí. Vládne nám diktatúra viacerých strán, ktoré hľadia len na svoje ekonomické záujmy, Ústavu používajú na podopieranie pracovných stolov a ani v najmenšom ich nezaujímajú problémy občanov. Svoj boj prehrala Považská Bystrica, Bratislava a všetko nasvedčuje tomu, že tak dopadne aj Pezinok. Ľuďom sa ťažko prehĺta pravda, že v našej krajine vládnu investori.

Namiesto rozširovania slobôd občanov ju obmedzujeme zavádzaním nevraživosti medzi spoluobčanmi, snahou o zákaz interrupcií, prispôsobovaním si volebných pravidiel atď. V diskusii Večer na tému zaznelo, že medzi pozitívne sa vyvíjajúce oblasti možno zaradiť ochranu životného prostredia. Ak výrok oceňoval prácu politikov, tak nereflektuje realitu. Na Slovensku sa robí len to, čo je finančne veľmi výnosné. Prechod od masívneho využívania uhlia ku zemnému plynu (poprípade vykurovaciemu oleju) je hlavne na základe finančnej výhodnosti. Minister Jahnátek jasne definoval víziu súčasnej vlády, ktorá podporí len projekty, ktoré budú veľmi výnosné. Čiže jadrové elektrárne, tepelné elektrárne a biomasu. Podpora výstavby nízkoenergetických budov, solárne kolektory, fotovoltaické články, tepelné čerpadlá, veterné a malé vodné elektrárne ostali kdesi na okraji záujmu. Nezáujem zo strany politikov a ekonomická situácia viedla mnohých občanov ku väčšiemu využívaniu uhlia v rodinných domoch.

Vymenovanie všetkých problémov, ktoré sužujú ľudí v našej krajine by zabralo veľa času a energie. Zoznam rastie v Novembri nepredstaviteľným tempom. Som veľmi rád, že sa Ján Budaj postavil ku súčasnému vývoju veľmi kriticky. Tak ako ďalej? Čo nám prinesie dvadsiate výročie Nežnej revolúcie? Dúfajme, že dobehnutie prednovembrových reálnych miezd, aj keď v súčasnosti je oveľa markantnejší rozdiel medzi príjmovými vrstvami, ale doprajme si tú radosť :-)