Reforma armády

V histórii ľudstva sa bojovalo rôznymi spôsobmi. Čoraz väčším využívaním rozumu a technologických vymožeností sa boj začal podobať na šachovú partiu. Šach pozostáva z pešiakov a cennejších figúrok. Obetovanie pešiakov je bežne zaužívaným štýlom hráčov, pričom radi prichádzajú aj o cennejšie figúrky, aby si zabezpečili výhodnejšie pozície pri finálnom útoku. Nanešťastie podobný štýl boja donedávna fungoval aj v realite. Cennejšími figúrkami boli lukostrelci, katapulty, lietadlá, delostrelectvo, tanky, ostreľovači atď. a pešiaci predstavovali obyčajné čísla.

Či už išlo o obsadzovanie hradu, kopca, alebo tiahnutie po rovinke, tak sa pechota posielala do mlynčeka na mäso. Počet obetí sa do značnej miery navyšoval veliteľskou honbou po sláve. Krásnym príkladom je samotný Napoleon, ktorý na začiatku kariéry žil so svojimi podriadenými spolubojovníkmi a neskôr ich už len dirigoval z luxusného bezpečia a bral ich ako prostriedok rozširovania svojej moci, čo viedlo ku obrovským obetiam. Pre podobné príklady nemusíme chodiť až do Francúzska. Postačí nám Dukla.

V posledných desaťročiach došlo ku rozsiahlemu vylepšeniu vojenskej techniky. Zároveň sa zväčšil rozdiel (gap) medzi vojensky vyspelými krajinami a novými nepriateľmi. Môžem si dovoliť tvrdiť, že Slovensko už neohrozuje invázia veľkého počtu vojakov. Ku svojmu okoliu sa správame priateľsky až na určité výnimky, ktoré popíšem nižšie. Práve tieto fakty nás doviedli ku zrušeniu povinnej vojenčiny, pričom hlavná vďaka patrí slovenským aktivistom. Povinná vojenská služba predstavovala stratu času a mrhanie talentom. Myšlienka masovej obrany krajiny sa dala realizovať dvojtýždňovým kurzom, počas ktorého by si ľudia zabehali, zastrieľali na terče a dostali diplom s hviezdou.

V súčasnosti dochádza ku zásadnej zmene štýlu boja. Ozbrojené záujmové skupiny a malé štáty nemôžu konkurovať technologickej vyspelosti veľmocí. Zostávajú im len teroristické útoky a partizánska vojna (horská alebo mestská). V súčasnosti je absolútne zbytočné kupovať tanky, mínomety, húfnice a podobné zbytočnosti, ktoré nás v žiadnom prípade neochránia. Teroristom stačí pred Mochovce odstaviť dodávku, alebo uniesť a správne nasmerovať nejakú pravidelnú leteckú linku.

Obrana nás stojí ročne desiatky miliárd. Vykurujeme a čistíme veľké budovy v rôznych kútoch našej krajiny, v ktorých sa flákajú naši „ťažko“ pracujúci vojaci. Dostávajú veľmi slušné peniaze za zašívanie sa, pričom ešte ako mladíci majú nárok na výsluhový dôchodok. Neviem ako vy, ale ja nesúhlasím, aby boli naše dane takto vyhadzované von oknom. Nejedná sa len o finančný problém. Gumy narušujú zdravý rozvoj detí a mládeže a oplatilo by sa preskúmať ich vplyv na domáce násilie. Česť výnimkám!

Profesionálna armáda nie je najvyšším vývojovým článkom. Slovensko sa musí posunúť ďalej. Musíme podporovať len nutnú obranu, ktorá bude pozostávať z vojakov pôsobiacich v mierových misiách a pomocnej sily pri katastrofách. Rozoberiem rôzne varianty. Pomoc v krízových situáciách ani nemusí zabezpečovať armáda. Možnosťou by mohli byť špeciálne vycvičení civilisti, ktorí by boli neustále v pohotovosti a boli by schopní zakročiť v celých regiónoch, ktoré by mohli prekračovať štátne hranice. Čiže medzinárodné zásahové jednotky.

Aj Slovensko nesie určitú zodpovednosť voči všetkým občanom žijúcim na našej planéte. Nesmieme zatvárať oči pred genocídami, a preto musíme pomáhať aj vojensky. Tu však narážame na ďalší problém. Slovensko sa totiž stáva fašistickou krajinou. Politici naháňajú voličské hlasy za pomoci rasistických vyjadrení, policajti spravidla kryjú neofašistov, Zákon o Hlinkovi je výsmechom obetí Holokaustu, podporujeme invázie do Iraku, Afganistanu a vstupom do NATO sme sa podpísali pod bombardovanie Srbska z roku 1999.

Slovensko by malo jednoznačne vystúpiť z NATO, zúčastňovať sa len misií OSN (poprípade misií EÚ v rámci jej budúcej armády), preferovať neutralitu v hre veľkých kohútov a poukazovať na porušovania ľudských práv v celom svete. Raz som v médiách postrehol, že mierové misie nás ročne stoja jednu miliardu korún. Aj keby nás všetky papierovačky, mašinéria a nákup výstroje stáli päť miliárd korún, tak by išlo o značné šetrenie a zvyšné finančné prostriedky by sa dali využiť rozumnejšie.

Dlhšie koketujem s myšlienkou, že by sa zrušili všetky hodnosti v armáde. Do misií by sme posielali radových vojakov, pričom veliteľov by sme si objednávali zo zahraničia. Jedná sa o bežnú prax súčasnosti. Skutočne nám netreba pupkatých generálov, plukovníkov, majorov, ...