Slovenské školstvo

Čo si budeme klamať? Naše školstvo je v hlbokej kríze. Laický pohľad na vec vidí nedostatky len v slabej technickej vybavenosti, ale skutočný problém je skrytý v základoch celého systému. Výsledkom je minimálne využívanie potenciálu obyvateľstva tejto krajiny. Školy učia zle a zároveň sa kompetentní tvária, že je skoro všetko v poriadku. Realita sa odlišuje od želaní.

Fundamentálny problém je v obsahovej stránke. Žiakom a študentom nanucujeme mnoho predmetov, ktoré ich nebavia, alebo sú pre nich zbytočné. Škola a rodina sú najdôležitejšími súčasťami života mladých ľudí, lebo formujú ich osobnosť. Spoločne môžu mať väčší vplyv ako médiá a pseudoidoly, ale tento potenciál nevyužívajú. Výstupom procesu vzdelávania sú často zlomené osobnosti, neonacisti, ľudia závislí na drogách. Absolventi nerozumejú ako funguje štát, ako žiť zdravo, prečo a ako si vážiť životné prostredie a tak ďalej.

Školstvo zlyháva na plnej čiare. Sám som si myslel, že ide len o určitý ponovembrový chaos. Že som súčasťou Stratenej generácie, ktorá si musí vytrpieť ignoráciu zo strany ľudí pri moci. Žiaľ, dajako nesmerujeme ku zmene. Školstvo totiž nie je dobrou predvolebnou témou. Negatívne dopady zlého školstva sa prejavujú skryte. Niektoré berú politici pozitívne, ale o tom si povieme nižšie.

Štruktúra štúdia

Žiaci a študenti majú veľmi obmedzené možnosti výberu svojho študijného zamerania. Už na základnej škole by mali mať možnosť voľby medzi predmetmi. Chápem potrebu základného vzdelania v kľúčových oblastiach, ale rozvrh môže taktiež uvoľňovať ruky pri rozhodovaní o vlastnej budúcnosti. Je zbytočné, aby budúci právnik na strednej škole zachádzal príliš hlboko do Matematiky, Fyziky alebo Chémie. Ak budú ľudia študovať to čo chcú, tak ich to bude aj vo väčšej miere baviť a nebudú musieť vytláčať z hlavy (zabúdať) informácie, o ktoré ani nejavili záujem.

Informácia je ďalším kľúčovým slovom. Súčasné školstvo doslova funguje na báze podávania a vyžadovania informácií, čo predstavuje extrémne nepochopenie zmyslu vzdelávania. Informácie sú nám totiž zbytočné ak ich nechápeme. Podstatné teda nie sú informácie, ale vedomosti. Odrecituješ látku a dostaneš dobrú známku. A takýto systém financujeme zo svojich daní. Skvelé.

Najhoršie je ak sa dieťa vyjadruje svojimi slovami (čiže sa snaží o prejavenie pochopenia látky = preukázanie vedomostí) a učiteľ ho núti recitovať poučky. Zrejme sa vyučujúcemu nechce rozmýšľať nad odpoveďou, ale koniec koncov ide o značne nesprávny prístup. Výsledkom systému je človek, ktorý má síce dobré známky, ale nevie sa vyjadrovať.

Riešenie vidím v písaní esejí. Pozostávajú totiž z viacerých faktorov. V prvom rade sú prejavom pochopenia látky. Vypovedajú o vyjadrovacích schopnostiach jednotlivca, gramatických znalostiach a krasopise. Možno ste si všimli, že vaše deti začínajú mať úpravu ako lekári. Súčasný systém deformuje čitateľnosť písomného prejavu študentov. Zapisuj informácie rýchlym tempom, aby si nám ich mohol neskôr pekne zarecitovať. Ako robot. Stoj rovno, recituj, nerozmýšľaj a neodporuj. Nie je vám to trochu povedomé?

Hodnotenie

Podľa mňa je nesprávne vyvolávať žiakov. Nestresujme zbytočne deti. Musia zvládať rodičov, učiteľov, samých seba, tlak konzumnej spoločnosti a celkové výsledky dosiahnuté v škole. Koľko času by sa ušetrilo, keby nemuseli odpovedať pred tabuľou. Na vyhodnotenie študijných výsledkov stačia bohato už spomínané eseje a napríklad štvrťročné testy.

Každý učiteľ má svoj štýl hodnotenia a požadovanú náročnosť. Na druhej strane prijímačky často závisia od dosiahnutých známok počas predošlého štúdia. O rovnosti nemôže byť ani reči. Ak vyžadujeme rovnaký prístup pri prijímaní študentov na vysoké školy, tak musíme zabezpečiť rovnaké hodnotenie na stredných školách. Situácia si žiada celoštátne testy, ktoré by tvorilo ústredie a aj by ich kontrolovalo. Odľahčila by sa práca učiteľov, zamedzilo by sa korupcii a rodinkárstvu a pravidelne by sme sa dozvedali informácie o efektívnosti vzdelávacieho systému.

Systém podporuje ľudí s pamäťou a nie s tvorivosťou. Preto by tretím spôsobom hodnotenia mohli byť projekty. Pri projektoch, slohových a výtvarných prácach by mali o téme rozhodovať samotní študenti, aby ich táto činnosť bavila a aby dokázali plne preukázať svoje schopnosti.

Ignorované predmety

Náuka o spoločnosti predstavuje nesmierne dôležitú súčasť vzdelávania. Práve tieto predmety môžu formovať ľudskú osobnosť vo významnej miere. Nanešťastie sa ich vyučovanie fláka. Či už išlo o akúkoľvek školu v mojom regióne, tak tieto predmety boli ignorované ako sa len dalo. Učitelia nechodili na hodiny a ak aj náhodou zablúdili do triedy, tak veselo klebetili so študentmi. Každý študent by mal vedieť aspoň základy filozofie, sociológie atď.

Kameňom úrazu tvoriacej sa demokracie na Slovensku je nevedomosť ľudí o zákonitostiach fungovania štátu. Ľudia síce môžu voliť, ale často majú veľmi mizerné poznatky z oblasti politológie. Politikom tento stav samozrejme vyhovuje. Stačí sa usmievať, mať posledné slovo, podhodiť ľuďom nejaké pseudoosobnosti (najlepšie blonďavé s veľkými prednosťami) a voličom to postačuje. Dámi a páni, takto ale vyzerá chorá spoločnosť. Politológia by sa mala vyučovať už na základnej škole. Ľudia si musia uvedomiť, že majú moc reformovať a revoltovať. Že nemajú byť ovcou, ale aktívnym občanom.

Taktiež na základných školách chýba environmentálna výchova. Namiesto toho deti zaťažujeme náboženskou výchovou. Náboženstvo patrí do kostola a nie do škôl. Pritvrdiť treba aj v boji proti drogám. Deti potrebujú častý a prijateľnejší prístup k týmto informáciám. Napríklad formou videa a exkurzií do liečební. V pestrej palete predmetov chýba asi ten najdôležitejší, ktorý by naučil deti ako sa dá efektívne učiť.

Ostatné

- Západ nám dlhodobo vyčíta, že máme krátku školskú dochádzku. Jednoznačne by mala byť predĺžená až po ukončenie maturity.
- Aj na Slovensku máme segregáciu. Americký rasizmus odsudzujeme, ale ten vlastný si nevšímame. Dochádza ku separácii Rómov od obcí. Mestá si ich často pohadzujú ako horúci zemiak. Niečo podobné sa deje aj v školstve. Nikdy som nemal rómskeho spolužiaka a to aj napriek faktu, že ich je na Slovensku cca 10%. Rómske gymnáziá nie sú správnym riešením, ale na druhej strane podporujem projekt rómskych internátov. Deti treba vyňať z problematického prostredia, aby dosiahli v živote samostatnosť a neboli na ťarchu nám všetkým. Rómska otázka je tikajúcou bombou. Zatiaľ ľudí netrápi. Ich peňaženky však bude.
- Materské škôlky by mali byť dostupné pre každé dieťa a dokonca si myslím, že by mali byť pre deti povinné. Predstavujú totiž ideálne prostredie pre kvalitný rozvoj dieťaťa.
- Jedálne sa nesmú zmeniť na fastfoodové stánky. Musia poskytovať vyváženú stravu s nízkym obsahom tukov. Ideálnym variantom je jedáleň, ktorá nedáva ľuďom na výber medzi zdravým a veľmi nezdravým jedlom. V tomto smere zlyhávajú vysokoškolské jedálne, kde si človek môže dennodenne pojedať nezdravú stravu. Štát dotuje ničenie zdravia ľudí, čo ho bude neskôr stáť ďalšie finančné zdroje. Preto je nesprávne dotovať mastné jedlá, sladkosti, sladké nápoje a tak ďalej.
- Iste ste si všimli, že si na Slovensku vychovávame generáciu mladých alkoholikov. V podstate sme národom alkoholikov, ale všetko sa dá zmeniť. Mladí potrebujú alternatívy. Do noci otvorené športové areály, telocvične, vytváranie krúžkov, kultúrne podujatia, starší ľudia v uliciach ...
- Často sú problémom samotní učitelia. Veď to iste poznáte. Niektorí si pomýlili zamestnanie a mali skôr robiť dozorcov vo väzení, alebo si pýtať cigarety cez okienko psychiatrie. Nielen vysokoškolskí študenti, ale aj stredoškoláci a žiaci na základných školách by mali mať možnosť zmeniť svojho učiteľa. Nekvalitní učitelia nemajú čo robiť v školstve. Na Západe kvôli tomu fungujú dotazníky s podrobným a anonymným hodnotením.
- Na Slovensku neexistuje sociálne štipendium. Máme len štipendium pre podnikateľské detičky a malý zlomok sociálnych prípadov.
- Na koniec mi nedá neupozorniť na vysoký počet nekvalitných vysokých škôl a odborov. Síce vychovávame veľký počet absolventov, ale kvalita išla asi na dlhodobú dovolenku. Treba si položiť otázku: Oplatí sa míňať miliardy na takúto zábavku? Pravičiari budú argumentovať súkromnými školami, ale tie v realite predstavujú obyčajný sklad detičiek s bohatými rodičmi. Sprísniť akreditácie a rušiť nevyhovujúce.