Buddha a morálka

Mladý Siddhártha žil od počiatku svojho života v prepychu a poznal len luxus, ale po čase zistil, že ho dostatok všetkého neuspokojuje a nahromadila sa v ňom potreba hľadania hlbšieho zmyslu života. Opustil palác a dostal sa prvýkrát v živote do styku s chudobou, chorobami a smrťou. Práve tento rozdiel ho prebral a motivoval k ďalšiemu bádaniu. Matematicky sa dá definovať ako interval, ktorý má v našom svete nesmierne dôležitú funkciu, lebo eliminuje dočasný egoizmus. Človek žijúci v len luxusnom prostredí na seba nabaľuje vrstvy egoizmu tak isto ako človek žijúci vo veľkej chudobe. Až kontakt so spomínaným rozdielom ich núti začať premýšľať a snažiť sa o zmenu. V modernom svete predstavuje potrebu solidarity a v prvom rade záujmu. Buddhovo hľadanie vyústilo ku vytvoreniu celej filozofie, ktorá ovplyvnila mnoho ľudí na svete.Pri definovaní Buddhistických morálnych zásad si pomôžem knihou The Elements of Buddhism od Johna Snellinga (1990. 192 s. ISBN 80-88963-41-9). Ešte raz opakujem, že pôjde len o môj pohľad.1. ZabíjanieĽudia by nemali spôsobovať utrpenie iným ľuďom a taktiež zvieratám. Ideálom podľa mňa nie je vegetariánstvo, ale vegánstvo. Osobne praktizujem len vegetariánstvo, ale som si vedomý toho, ako sa dostali vajíčka, syr či mlieko na môj stôl. Zvieratá nemajú byť týrané, držané v zajatí a zabíjané pre naše choré chúťky. Nechcem zachádzať do náboženských základov (reinkarnácia, hinduizmus, ...), ale je veľa nám bližších argumentov pre vegetariánstvo/vegánstvo ako napríklad ekonomické, sociálne, environmentálne a iné dôvody (dajú sa ľahko nájsť na internete).Samozrejme by malo byť vylúčené aj zabíjanie a týranie ľudí. Či už ide o trest smrti, domáce násilie, Guantánamo, Darfúr, okupáciu Palestíny, Tibetu a tak ďalej. Výnimku by podľa môjho názoru mala predstavovať eutanázia. Každý človek by mal mať možnosť dôstojne ukončiť svoj život ak sa s tým zmieril.2. Krádež a jej obdobyVeci môžete nadobúdať iba kúpou alebo prijatím daru. Vylúčené sú taktiež bezohľadné praktiky ako napríklad vypožičiavanie si vecí a ich následné nevrátenie. Obmedzovať by sa malo aj požičiavanie, lebo aj z takéhoto správania môže byť niekto nešťastný. Na druhej strane sú úvery v bankách na takéto situácie stavané a nie sú v protiklade s načrtnutou filozofiou.3. SexTreťou zásadou je zdržať sa sexuálnej aktivity, ktorá nejako ubližuje iným. V tejto otázke mám liberálnejší postoj, čiže by som zásadu predefinoval: zdržanie sa sexuálnej aktivity, s ktorou nesúhlasí aspoň jeden zo zúčastnených. Nezáleží na praktikách, počte zúčastnených ľudí a ich sexuálnej orientácii. Problém sa vyskytuje pri sledovaní videozáznamu, ktorý nemusí byť každému príjemný, a preto sú potrebné obmedzujúce normy v televíznom vysielaní. Spomenul som aj sexuálnu orientáciu, lebo som za zlegalizovanie partnerských zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Dokonca som v poslednom čase toho názoru, že by takéto dvojice mohli vychovávať adoptované deti. Niekto by mohol argumentovať, že by ich nevedeli vychovať, ale skúste si spomenúť na mnoho tradičných rodín, ktoré svoje deti nevychovali vôbec. A ak si niekto myslí, že ide o chorobu a dieťa sa môže „nakaziť“, tak je na veľkom omyle. Ľudia sa so svojou orientáciou už narodia a nič s tým nespravia ani haldy fundamentalistov.4. RečPredposlednou zásadou je zdržať sa škodlivého zneužívania schopnosti reči, čiže klamania, ohovárania, zmyselného alebo jalového klebetenia, prekrúcania skutočnosti, vydierania, nadávania a podobne. Slová si treba vážiť. Celú problematiku dobre zhrnul Pytagoras vo výroku: Buď mlč, alebo povedz niečo, čo je lepšie ako mlčanie. V realite je ale “nespomenutie pravdy” bežným prostriedkom neubližovania druhým.5. Alkohol a iné drogyPoslednou zásadou je zdržať sa používania látok, ktoré otupujú vedomie. Alkohol a narkotiká vedú k nedbanlivému konaniu a ohrozujú uvedomovanie. Samozrejme by bolo najideálnejšie, keby ich nikto nebral, ale musíme byť realistami. Drogy sa vždy brali, berú a budú brať. Ak si niekto myslí, že ich zákazom zastaví ich užívanie, tak je fakt naivný. Američania si prohibíciou v podstate vybudovali mafiu.Ak predpokladáme, že svojou činnosťou by sme nemali ubližovať druhým, tak užívanie drog nemusí vo všetkých prípadoch porušovať túto základnú zásadu. V tejto otázke opätovne zaujímam liberálnejší postoj. Legalizáciou drog sa eliminuje činnosť drogovej mafie, zvyšuje sa možnosť kontroly kvality a cien. O daniach ani nehovoriac. Samozrejme aj tu musia existovať hranice. Viem si predstaviť legalizáciu takej marihuany. Vo veľkom by sa pestovala na vidieku a následne predávala v špecializovaných “podnikoch” po celej krajine. Otázkou pre našich lekárov je možnosť využitia tvrdých drog pri liečení závislostí. Dávnejšie som sa dočítal, že liečba heroínovej závislosti za použitia heroínu je efektívnejšia a príjemnejšia. Skúsme sa vžiť do situácie závislého človeka. Mal by na výber: buď bude znova horko ťažko zháňať prostriedky na svoju dennú dávku, alebo sa pôjde pokojne vyliečiť v príslušnom zariadení. Správne živobytieS načrtnutými morálnymi zásadami úzko súvisí aj definovanie správneho živobytia. Ide o zarábanie si na život spôsobmi, ktoré neubližujú, nespôsobujú utrpenie ani nevykorisťujú iných ľudí, zvieratá a prostredie. Pravidlo naráža na etické podnikanie, a teda aj korporatívnu zodpovednosť. Firmy a ľudia si nesmú škodiť a to priamo, alebo formou externalít. Moderné podniky sa snažia excelovať na trhu napríklad poskytovaním výhod pre svojich zamestnancov, podporou miestnej komunity, ochranou životného prostredia a tak ďalej.Špeciálne musím vyzdvihnúť ochranu životného prostredia, ktorá je v súčasnej dobe nevyhnutná. Každý jednotlivec môže prispieť svojou troškou, čo bude na prospech všetkým.