Automobilová doprava blízkej budúcnosti

Základným pomocníkom pre transport z bodu A do bodu B sa stali palivá na báze ropy. Bodaj by nie. Sú a vždy boli relatívne lacné. Dajú sa ľahko uskladňovať, transportovať a sú nosičmi značného množstva energie. Na druhej strane je ich spaľovanie nesmierne škodlivé pre naše zdravie a taktiež zdravie našej planéty. Ľudstvo zviedlo svoj boj s ozónovou dierou, olovom v benzíne a tak isto sa bude musieť postarať aj o tento problém.Zásoby ropy sa odhadujú na niekoľko desaťročí a jej cena bude už len stúpať. Veľké korporácie nemajú záujem na znižovaní cien. Veď prečo by to robili? Kupujú si politikov, rozosievajú po svete svojich lobistov a hlavne bažia po moci. V Spojených štátoch požívajú daňové prázdniny, čím ochudobňujú celú krajinu o desiatky miliárd dolárov ročne. Ropa nám vládne a brzdí technologickú renesanciu. Aké máme voči nej alternatívy? Keby sme napríklad nebojovali s Irakom a Afganistanom a ušetrené finančné prostriedky radšej investovali do výskumu, tak som presvedčený, že odpoveď na danú otázku by bola zreteľnejšia. V súčasnej realite sa pracuje hlavne s biopalivami a hybridnými dopravnými prostriedkami. Biopalivá len predlžujú nadvládu ropy a sú samé o sebe problémom. Emisie z pestovania plodín a problémy so zvyšovaním cien potravín sú dôležitými argumentmi proti využívaniu biopalív. Hybridy (poháňané elektromotorom a konvenčným spaľovacím motorom) sú iba určitou hračkou pre nadšencov, lebo v skutočnosti neriešia základný problém.Riešenie si vyžiada vôľu a spoluprácu mnohých krajín. Systémy dopravy bude potrebné zmeniť od základov a vo veľkom. Nie je možné, aby si nejaký región povedal, že prejde napríklad na vodík. Pôjde o sektory: kompletná EÚ, Kanada+USA+Mexiko a tak ďalej. Lodná a letecká doprava bude musieť byť jednotná na celej planéte, aby sa zachovala sloboda obchodovania. Alternatív je viacero, pribúdajú a budú pribúdať, ale v súčasnosti najviac skloňované a najreálnejšie je využitie vodíka a elektrickej energie. V oboch prípadoch bude kľúčové masové získavanie centralizovaným spôsobom a decentralizovaná transformácia na lokálnej úrovni. Na zníženie ceny vodíka bude potrebná výstavba nových jadrových elektrární, za pomoci ktorých bude prebiehať hydrolýza. Tento variant mi osobne nevonia, lebo jadrové elektrárne sú samé o sebe problémom (riziko, vysoké náklady na likvidáciu elektrárne a samozrejme nevyriešený problém s uskladňovaním vyhoretého paliva). Lacnejšou alternatívou je získavanie vodíka separáciou zo zemného plynu (alebo bioplynu), čo zase nepredstavuje ideálne riešenie počiatočného problému s fosílnymi palivami. Najdôležitejším problémom je nedoriešené uskladňovanie v automobiloch, ktoré budú mať vedci vychytané až o približne 20 rokov. Tento odhad netreba brať tak reálne, lebo vedci nám napríklad už dávnejšie sľubovali fúziu, ktorú znova oddialili o odhadovaných 50 rokov. Najnovšie vyjadrenia vedcov prinášajú pozitívne informácie ohľadom decentralizovaného získavania vodíka. 50 štvorcových stôp povrchu strechy (na ktorom budú umiestnené špeciálne elektródy využívajúce slnečné žiarenie) bude potrebných na zabezpečenie energie a paliva pre štvorčlennú rodinu. Doplnkom by mohla byť taktiež malá veterná elektráreň na záhrade. Ak pri vodíku krútite hlavou tak vedzte, že má aj svoje výhody. Bude s ním možné cestovať na vzdialenejšie miesta, nezruší sa existencia tankovacích staníc a teda rýchlosť našej doby nebude ohrozená. Na druhej strane je otázna bezpečnosť, cena a environmentálne dopady transformácie.Elektroautá nie sú na svete žiadnou novinkou. Existujú približne rovnako dlho ako konvenčné autá, ale prehrali svoj boj s ropnými spoločnosťami, ktoré idú ruka v ruke s automobilovým priemyslom a politikmi. Elektrická energia je jeden z najväčších objavov ľudstva. Najdôležitejším faktom je, že sa dá získavať rôznymi spôsobmi. Diverzifikácia transformácie rôznych energií na elektrickú energiu predstavuje potenciál vysokej stability jej dodávok. Každý občan môže dodávať elektrickú energiu do siete, čím odľahčí regulačné elektrárne spaľujúce fosílne palivá. Poprípade aj regionálne teplárne.Šetrením energie v domácnostiach (kvalitné spotrebiče, zatepľovanie, nízko energetické okná, ...) a rozsiahle diverzifikovaným získavaním elektrickej energie je podľa mňa možné zabezpečiť dostatok energie aj pre dopravu. Najväčší problém znova predstavuje uskladňovanie, ktoré nám v súčasnosti umožňuje dojazd elektroáut na úrovni niekoľkých stoviek kilometrov. Na diskusiu je určite hodný carsharing. Ľudia by dlhšie vzdialenosti prekonávali za pomoci rýchlovlakov, pričom priamo pri staniciach a zastávkach by boli carsharingové spoločnosti, ktoré by ľuďom požičiavali elektroautá za prijateľné ceny. Ide iba o nápad, ktorý sa aj tak nebude nikdy realizovať.Výhody sa prelínajú s nevýhodami. Pri zavádzaní politiky preferovania len elektroáut by vymizli tankovacie stanice. Ľudia by si svojich miláčikov dobíjali v garážach, na parkovacích miestach a v práci. Nehlučnosť prevádzky môže byť príjemná pre cestujúcich, ale nemusí byť príjemná pre človeka prechádzajúceho cestou, ktorý si auto nevšimne. Možnosťou je taktiež vytvorenie hybridného vozidla, ktorý by spaľoval vodík a obsahoval by aj elektromotor.Takže čo z tohto všetkého vyplýva? V prvom rade si treba uvedomiť, že čas sa kráti a rozhodnutia v rámci EÚ padajú pomaly, takže treba začať diskusiu. Najdôležitejšiu úlohu zohrá výskum, do ktorého treba vložiť značné finančné prostriedky, aby neustále vylepšoval vyššie spomenuté technológie a bádal po nových a lepších možnostiach.