Československá republika bola obnovená v roku 1945, po skončení 2. svetovej vojny. 5. apríla 1945 bol podpísaný Košický vládny program. Išlo a akúsi ústavu „sui generis“ (jedinú svojho druhu), a hoci formálne neobsahovala právne normy, položila základy nového povojnového politického systému – takzvanej ľudovej demokracie. V konečnom dôsledku uľahčila cestu ku komunistickému režimu, ktorý bol nastolený prevratom vo februári 1948.
Zahraničné vzťahy ČSR kopírovali cestu Sovietskeho zväzu a sovietskeho bloku. Bilaterálne obranné dohody medzi takzvanými ľudovými demokraciami boli nástrojom sovietskej regulačnej politiky v strednej Európe.
V roku 1960 bola prijatá nová československá ústava, ktorá okrem iného zmenila názov štátu na Československú socialistickú republiku. Ustanovila nové štátne symboly, pevne zakorenila socializmus a vedúcu úlohu komunistickej strany. Postupné uvoľňovanie udalostí nakoniec viedlo k Pražskej jari v roku 1968. Plán demokratického socializmu vyvolal v konzervatívnych komunistických kruhoch v Moskve podozrenie z kontrarevolúcie. Nádeje na ,,socializmus s ľudskou tvárou“ rázne ukončila invázia Sovietskeho zväzu v štátoch Varšavskej zmluvy, oficiálne pomenovaná ,,bratská pomoc“. Československí politici (Alexander Dubček a ďalší) museli tlaku ustúpiť. Nástupom Gustáva Husáka ako nového šéfa KSČ nastalo definitívne obdobie normalizácie. Nasledujúce dve desaťročia sa nazývajú aj vláda „šedej zóny“ alebo vláda konformizmu. 1. januára 1969 sa Československo stalo federáciou dvoch suverénnych štátov – Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.
250 študentov vytvorilo 16. novembra živú reťaz – požadujúc bezplatné vzdelanie, reformy a demokraciu. Nasledujúci deň pochodovali ulicami Prahy tisíce ľudí. Zákonom povolené zhromaždenie na Deň študentstva viedlo k demonštrácii proti komunistickému režimu a polícia proti mnohým brutálne zasiahla. Začali sa udalosti známe ako Nežná revolúcia. K študentom sa pridali herci a vytvorili Verejnosť proti násiliu – neformálne zoskupenie a neskôr aj politické hnutie bojujúce proti režimu. Ulice miest sa začali zapĺňať štrngajúcimi kľúčmi, ktoré sa stali symbolom Nežnej revolúcie, slobody a demokracie. O niekoľko týždňov komunistická strana stratila vedúce postavenie.
Dňa 1. septembra 1992, na 5. schôdzi národnej rady, prijali zástupcovia krajiny Ústavu Slovenskej republiky– najvyšší a najdôležitejší zákon suverénneho nezávislého štátu.
Slovenská republika vznikla 1. januára 1993 ako samostatný štát slovenského národa. Prvým prezidentom bol Michal Kováč, prvým premiérom Vladimír Mečiar a prvým ministrom zahraničných vecí Milan Kňažko (z Verejnosti proti násiliu).
Z pohľadu teórie štátu je Slovenská republika parlamentnou zastupiteľskou demokraciou a smerovanie jej trhovej ekonomiky je považované za liberálny kapitalizmus. V súčasnosti je politika krajiny viac orientovaná na západ (pevne verím, že tomu tak bude aj po septembrových parlamentných voľbách).
Integrácia Slovenskej republiky do medzinárodných štruktúr
Novovzniknutá Slovenská republika ako nástupkyňa Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vstúpila do Organizácie Spojených národov (OSN) 19. januára 1993. Členkou Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa naša krajina stala 1. januára 1995 a 15. apríla 1993 pristúpila k Všeobecnej dohode o clách a obchode (GATT).
Začiatkom 21. storočia sa Slovenská republika začala výraznejšie integrovať do medzinárodných (aj regionálnych) štruktúr. V decembri v roku 2000 sa Slovensko stalo členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a 29. marca 2004 sa pridalo do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). 1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie (EÚ) a 1. januára 2009 aj do eurozóny ako 16. krajina.
21. decembra 2007 Slovensko plne implementovalo Schengenské acquis (kontroly na vnútorných hraniciach členských štátov Schengenského priestoru sa rušia) a stalo sa jednou zo súčasných 27 krajín v rámci Schengenského priestoru. Slovensko momentálne disponuje 62 veľvyslanectvami, 8 misiami pri medzinárodných organizáciách, 10 generálnymi konzulátmi, 9 slovenskými inštitútmi, 1 styčným úradom a 1 Slovenským ekonomickým a kultúrnym úradom. Celkovo má Slovenská republika svoje zastúpenie v 64 krajinách na všetkých kontinentoch a nadviazané diplomatické styky s vyše 160 krajinami.
A hoci bol boj slovenského národa o získanie vlastného samostatného štátu veľmi tvrdý, najmä pre malý počet Slovákov a nedostatok vnútornej moci a sily, vytvorili sme si vlastný suverénny štát, ktorý sa stáva rok čo rok dôležitejším v medzinárodných štruktúrach.
Zdroje:
Seminárna práca autorky
https://domov.sme.sk/c/1874659/slovensko-ma-diplomaticke-vztahy-s-vyse-160-statmi.html
