Jednou z dlho problematických skutočností je nedostatok súkromia pre ženy – rodičky v nemocničných zariadeniach. Rodiace ženy častokrát rodia v boxoch oddelených iba závesom. Niekedy ale majú k dispozícii aj pôrodnú izbu (sálu), na ktorej sú dvere, ako napríklad v Trenčianskej nemocnici. Problémom však mnoho ráz je aj postup personálu, ktorý trvá na tom, aby tieto dvere boli otvorené. Nehovoriac o tom, že k tomu, aby žena mala dvere otvorené, sú využívané rôzne prostriedky – napríklad manipulácia, zastrašovanie alebo aj papuča medzi dverami, čím je žena dehonestovaná. Ženy sú veľakrát na izbách aj 3-4 a zdieľajú spoločnú sprchu a toaletu, čo rovnako eliminuje pocit súkromia a podnecuje stres. Čo sa týka povolenej blízkej osoby pri pôrode, veľmi často sa stáva, že žena počas predpôrodných kontrakcií nemôže mať pri sebe partnera, nakoľko by museli pred ním prežívať kontrakcie aj cudzie ženy z tej istej izby.
Iná praktika, ktorá sa vyskytuje a berie ženám ich právo na dôstojnosť, je nerušený kontakt koža na kožu po pôrode, ktorý nebýva dodržiavaný. Deje sa tak aj napriek existencii vedeckého konsenzu o tom, že nerušený kontakt koža na kožu by mal byť automatický, a to aj po cisárskom reze. V praxi sa tak ale nedeje. Po vaginálnom pôrode bolo v nerušenom kontakte koža na kožu so svojím dieťaťom podľa prieskumu iba 23 % respondentiek a po cisárskom reze žiadna(!).
Rovnako sa mnohokrát praktizuje aj nedôstojné prevážanie ženy po pôrode z pôrodnej sály na oddelenie šestonedelia, keď jej nielenže nie je umožnené mať na rukách svoje dieťa, ale je na ňu naukladaná jej batožina.
Problémom je aj nemožnosť výberu prirodzenej polohy rodičky pri pôrode, ktorá je v mnohých vyspelých krajinách v zahraničí dnes už samozrejmosťou.
Na nedostatky pri poskytovaní starostlivosti ženám upozornila aj (dnes už bývalá) verejná ochrankyňa práv SR. Na základe zistení konštatuje, že chýba rešpekt k súkromiu a dôstojnosti rodiacich žien, zákroky sú vykonávané bez súhlasu a informovaný súhlas nie je dostatočne vysvetlený. Bývalá Verejná ochrankyňa práv SR navrhla zavedenie jednotne aplikovaných štandardov, ktoré budú zohľadňovať vedecký a medicínsky vývoj pri plnom rešpektovaní práv žien. Ďalej navrhla zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre zdravotnícke zariadenia, právo na prítomnosť osoby blízkej alebo osoby určenej pacientom alebo pacientkou, a to aj pri iných medicínskych zákrokoch. Žiada tiež realizáciu školení pre zdravotnícky personál.
Ako môžeme vidieť, ide o radu komplexných problémov. Nedostatok súkromia žien by sa však dal čiastočne vyriešiť aj postavením takzvaných pôrodných domov, čím by sa odľahčil nápor na nemocnice, a tým aj na izby. Nemocnice by tak vedeli poskytnúť súkromné izby pre rodičky, čo by im zabezpečilo menej stresové prostredie, väčší komfort a dôstojnejší pôrod v prítomnosti partnera.
Nakoľko je však ďalším problémom aj nerešpektovanie súkromia ženy (otvorené dvere na izbách), jej dôstojnosti a ľudských práv (nerealizovaný kontakt koža na kožu, nedôstojné prevážanie žien po pôrode z pôrodnej sály, nerešpektovanie výberu polohy ženy pri pôrode alebo sú vykonávané zákroky bez súhlasu ženy či absentuje vysvetlenie informovaného súhlasu), bolo by vhodné zrealizovať, aj na odporučenie bývalej Verejnej ochrankyne práv SR, pravidelné školenia pre zdravotnícky personál. Na týchto školeniach by im bolo podrobne vysvetľované, ako sa majú správať voči rodičkám, aby boli dodržané ich základné ľudské práva a slobody. Tieto školenia by pritom mohli byť pod gesciou Ministerstva zdravotníctva SR v súčinnosti s Verejným ochrancom práv SR.
Výsledkom by bol vyškolený zdravotnícky personál a odstránenie bariér, ktoré sú nevyhnutné pre dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd žien, a zabezpečenie ich dôstojného pôrodu. Zároveň by sme sa priblížili o krok bližšie ku kvalitnému systému starostlivosti, ktorý je dnes prítomný vo väčšine krajín Európskej únie.
Zdroje
Rozhovor s lekárkou a viacnásobnou rodičkou
https://www.prohuman.sk/osetrovatelstvo/medzinarodny-den-porodnych-asistentiek
