Depresia. Úzkosť. Stres. Poruchy správania. Dospievajúci vo veku od 10 do 19 rokov sú najnáchylnejšou skupinou na duševné poruchy rôzneho typu. Tam to však ani zďaleka nekončí. Medzi 15 až 29-ročnými je samovražda až 4. najčastejšou príčinou smrti.
Celosvetovo sa predpokladá, že až 1 zo 7 detí vo veku 10-19 rokov prežíva psychické zdravotné problémy, ktorým nie je venovaná dostatočná pozornosť, pričom veľa ráz sú tieto problémy nerozpoznané a neliečené.
Na základe štúdie, do ktorej bolo zapojené aj Slovensko, pandémia najviac zasiahla 15-ročné dievčatá, pričom až 1/5 z nich ohrozuje depresia. Najhoršie sa cítia pri prezeraní sociálnych sietí, chlapci zase pri hraní online hier.
Duševné zdravie je mnohokrát v našej spoločnosti zanedbávané. Ide o tabu tému v rodinách, medzi priateľmi či dokonca aj na školách. V dnešnej dobe je však stále viac a viac mladých ľudí postihnutých rôznymi duševnými problémami.
Svedčia o tom aj čísla, ktoré evidujú linky pomoci a krízové služby IPčka. Stres a tlak na výkon stúpol o 246 %, pocity osamelosti a strachu o 180 %, myšlienky na ukončenie života o 122 %, depresie a jej symptómy narástli o 131 %, snahy o sebapoškodzovanie o 47 % a pokusy o samovraždy o 25 %.
S príchodom a rozmachom internetu a sociálnych sietí môžeme badať nárast duševných problémov, a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Porovnávanie sa s ostatnými. Na sociálnych sieťach sú často prezentované ,,dokonalé“ životy iných ľudí, vyretušované fotografie odfotené z lichotivého uhla či šťastné rodiny a partnerské zväzky. Mladí ľudia, najmä tí dospievajúci, v danom veku ešte nedokážu vyhodnotiť, čo je realitou a čo nie. Z tohto dôvodu im môžu sociálne siete navodzovať pocit neistoty, nedokonalosti a nespokojnosti s vlastným životom, výzorom či (ne)dosiahnutými úspechmi. Porovnávanie sa s inými vedie k nízkej sebaúcte mladých ľudí, depresiám, úzkostiam či poruchám príjmu potravy.
Kyberšikana. Vďaka internetu nadobudli jeho užívatelia anonymitu, ktorá umožňuje vyjadrovať sa spôsobom, ktorým by sme sa zoči voči inému človeku vyjadriť veľakrát nedokázali. Urážky, zosmiešňovanie, vyhrážky, šírenie nepravdivých alebo osobných informácií. To všetko zanecháva vážne psychické následky na obetiach kyberšikany.
Závislosť. Neustála dostupnosť mobilných telefónov, laptopov či tabletov vedie k nadmernému používaniu sociálnych sietí, mnoho ráz až k závislosti. Nadmerné používanie sociálnych sietí sa môže prejavovať aj vyčerpaním, nespavosťou alebo zníženým sociálnym kontaktom s rovesníkmi a okolím.
Sociálne bubliny. Sociálne siete sú ideálnym prostredím pre vytváranie sociálnych bublín. ,,Vďaka“ algoritmom sú nám podsúvané informácie a názory, ktoré sú v súlade s tými našimi. To má za následok, že mladí ľudia, ktorí ešte nie sú tak schopní filtrovať a dohľadávať si informácie, bývajú vystavovaní len jednostranným pohľadom na svet. Práve to prispieva k ešte väčšej polarizácii v spoločnosti, návalom hnevu a neschopnosti kontrolovať emócie.
Nedostatok sociálnej interakcie. Dnešná generácia mladých ľudí sa v reálnom živote alebo osobnom styku stretáva oveľa menej. Dnes už nejdú kamaráti zo strednej školy k sebe na návštevu. Namiesto toho si zapnú ,,online stream“ a popri tom ,,video call“, aby sa mohli vidieť a rozprávať. Avšak znižovanie osobnej interakcie s inými ľuďmi môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie, prežívanie emócií či vytváranie zdravých sociálnych väzieb.
Práve mladí dospievajúci s poruchami duševného zdravia sú najviac zraniteľnou skupinou obyvateľstva, ktorá trpí sociálnym vylúčením, diskrimináciou, fyzickými problémami, rizikovým správaním, sociálnou stigmou (vylúčením) či ťažkosťami vo vzdelávaní. Tejto téme by sme preto mali venovať ako spoločnosť oveľa väčšiu pozornosť. Za zmienku stojí projekt, ktorý pred pár týždňami rozbehol Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s občianskym združením IPčko s názvom – Je ok, ak nie si ok. Zameriavajú sa v ňom práve na duševné zdravie mladých ľudí a prevenciu psychických ochorení. IPčko zároveň poskytuje aj linky pomoci a krízových služieb.
Zostáva nám len dúfať, alebo sa snažiť pričiniť vo vlastnej miere o to, aby sa táto téma dostávala viac do verejného povedomia. Nielen projekty tohto typu, ale aj legislatíva či predvolebné sľuby v programoch politických strán by mali zahŕňať a brať do úvahy tento celospoločenský problém. Podajme preto spoločne pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú.
Zdroje:
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/adolescent-mental-health#:~:text=Globally%2C%20one%20in%20seven%2010,illness%20and%20disability%20among%20adolescents.
Newsfilter Denníka N
