Po legislatívnej stránke by sme mohli povedať, že ženy nie sú platovo ani nijak inak v našej spoločnosti diskriminované. V dnešnej dobe majú v krajinách Európskej únie rovnaké práva a povinnosti ako muži. Je tomu tak ale aj v praxi?
Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v krajinách Európskej únie predstavoval podľa Európskej komisie v roku 2021 12,7 %, pričom za posledné desaťročie sa zmenil len minimálne. Znamená to, že ženy zarábajú v priemere o 13,0 % menej za 1 hodinu ako muži. Na Slovensku je tento rozdiel ešte výraznejší, a to 15,8 % - rovnako ako vo Francúzsku. Za nami sú už len krajiny ako Česko, Fínsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Estónsko a Lotyšsko. Najlepšie je na tom naopak Luxembursko, kde predstavuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov len 0,7 %.
Čo hrá úlohu pri nižšom odmeňovaní žien?
Môžeme hovoriť o mnohých nerovnostiach prístupu voči ženám a zaobchádzaniu s nimi, ako napríklad pri hľadaní si práce, kariérnom postupe či finančnom odmeňovaní.
1. Záleží od odvetvia výkonu práce, kedy až 24 % všetkých rozdielov pri odmeňovaní žien a mužov súvisí s nadmerným zastúpením žien v sektoroch s nižšími príjmami, ako zdravotníctvo, školstvo, starostlivosť., ktoré sú obzvlášť na Slovensku dlhodobo poddimenzované. Ak si zoberieme napríklad povolanie učiteľky/učiteľa, Slovensko je pomaly až na úplnom chvoste krajín v Európe, čo sa týka finančného ohodnotenia tohto povolania.
2. Nerovnomerný podiel platenej a neplatenej práce je druhým faktorom, pričom ženy trávia oveľa viac času neplatenou prácou – práca v domácnosti a starostlivosť o deti - ako muži.
3. Hierarchické usporiadanie spoločnosti je dlhodobým problémom, kedy sa aj v krajinách Európskej únie stále vyskytujú pozostatky patriarchálnej spoločnosti, ktorá prevažovala v našich zemepisných šírkach aj v nie tak dávnej minulosti. Podľa štatistík Európskej komisie menej ako 8 % generálnych riaditeľov popredných spoločností tvoria ženy. Zároveň ale ženy manažérky zarábajú v priemere až o neuveriteľných 23 % menej za 1 hodinu ako muži. Z toho taktiež vyplýva, že ženy stále zarábajú v niektorých prípadoch na tých istých pozíciách ako muži menej. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty zarábajú menej aj napriek tomu, že zásada rovnakého odmeňovania žien a mužov je zakotvená už od roku 1957 v článku 157 v Zmluve o fungovaní Európskej únie.
Aké máme k dispozícii riešenia?
1. Jedným z riešení by bol stav, kedy by sa počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky v určitom období otec dieťaťa s matkou dieťaťa vymenil, vďaka čomu by mala matka možnosť sa skôr opäť zaradiť do pracovného života. Rovnomerné rozdelenie rodičovských dovoleniek medzi ženy a mužov podporuje aj Európska únia, pričom by takéto prerozdelenie starostlivosti o dieťa dopomohlo k zníženiu platových rozdielov na základe pohlavia.
2. Flexibilný pracovný čas, ktorý na Slovensku v drvivej väčšine povolaní v momentálnom období absentuje.
3. Verejné poskytovanie starostlivosti o deti – väčšia podpora, propagácia a výstavba zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov (v prípade Slovenskej republiky) by umožnila rodičom, primárne matkám, skorší návrat do pracovného prostredia. Výrazne by pomohla najmä finančná podpora takýchto zariadení a rodičov zo strany štátu – vo forme zvýšenia príspevku na starostlivosť o dieťa – pre tých, ktorí chcú svoje dieťa dať do takéhoto zariadenia alebo využiť inú formu pomoci pri starostlivosti o dieťa do 3 rokov.
4. V neposlednom rade by sme mali začať odspodu, kedy budeme už mladým dievčatám a chlapcom vštepovať v rámci výchovy v škole, ale aj doma, že sa dajú veci robiť inak - že ženy majú rovnaký potenciál dostať sa na vysoké pracovné pozície ako muži, že je normálne a bežné, ba priam až žiadúce, aby starostlivosť o domácnosť a deti bola proporčne rozdelená medzi matku a otca, a že aj ženy môžu vstupovať do menej typických odvetví a budú rovnako vážené ako muži.
Zdroje:
