Ale keď mňa zaujímalo ako ideš s tou knihou v daždi. S tým hrubým Hessem.
Otočil si sa, lebo si chcel vidieť môj zadok .
To ty...
Malý .
No vidíš a povedala si, že kvôli Jelinekovej, že tú knihu by si vlastne mala čítať ty.
Hej a kvôli tomu ako si išiel v daždi preč od všetkých možností niekde sa skryť .
Išiel som na Nový zámok... a možnosťou sa niekde skryť sa skoro naskytla možnosť dostať tehlou po hlave...
...ale aspoň sme videli ako sato mesto v tej hmle narodilo, alebo nie, nenarodilo veď je staré, akoby sa objavilo ráno, vystrčilo z nočného úkrytu keď sa kopce natlačia na seba.
V tom starom dome bolo skvele. Vyčlenili sme sa mimo zástupy turistov ako tu keď sa češeme, pozerali sme sa dole ako jeho obyvatelia.
Tu je všetko staré. Ešte aj tie mečiarove plagáty z ktorých slnko vytiahlo farbu boli prilepené niekedy pred desiatimi rokmi. Ako posledný nános: renesančný dom, barokizovaný s klasicistickou fasádou.
A rezešovská rekonštrukcia toho zeleného...
Stretli sme sa tu s nimi, pred pätnástimi rokmi asi, mali sme tu chatu blízko a došli sme do mesta na rodinný, nedeľný obed a zrazu z bočnej ulice vyšli, celá rodina, všetci v šušťákových súpravách...
Nie všetko .
Nie.
Tak a pokým nebudem roztrapatená budem učesaná coburgovsky .
Alebo pokým zasa nezmokneme.
Alebo ak sa neschováme v nejakej bráne .
...alebo...
Ideme naspäť do mesta?
Hej, nohy bolia, chrbát a všetko, do Art Café a odtiaľ zbehneme dole a okolo Salamandra .
A cestou pozrieme botanickú záhradu a akademickú.
