Začiatok nebol o 20:00, bol asi o pól hodinu neskôr, ale to nevadilo, aspoň mne nie lebo som ten čas strávil v spoločnosti na úrovni a m.i. som sa dozvedel, že v Tibete sa naučili levitovať nie pre nejaké duchovné dôvody, ale preto lebo ich civilizačne obišlo koleso :-) A bol aj nátresk, bol, také rady na pivo (na bielu vineu v mojom prípade) som nevidel ani nepamätám a takmer sa nedalo kde sadnúť (v krčme). Napriek mojej neznášanlivosti voči davom, toto ma tešilo. Rýchlo som si však uvedomil, že je to už takmer jedno lebo toto je kar. Pitoreskne pôsobili nápisy s iniciatívou na záchranu Stoky na zadnej strane trička osadenstva, ale aspoň si nebudú vyčítať, že nič nespravili. Pripomenulo mi to ako som stál v tričku Make Peace Not War s kamarátkou na jednom bratislavskom námestí pred troma rokmi vo chvíli keď Bagdad od prvého bombardovanie delili len hodiny.
Zdraženie, toto slovo ma šokovalo na oznamoch v krčme, o zvýšení cien piva a kofoly minulý týždeň. Žiadna úprava alebo zmena cien, proste zdraženie, takto úprimne to tam je napísané. Nejako podobne úprimne mi zneli aj slová (aspoň niektoré) ktoré spievala Lucia Piussi, hlavne tie o budúcnosti. Sála nebola úplne plná a bol tam dobrý vzduch, dokonca napriek všetkému celkom voňavý, nechápal som dlho čo mi tá vôňa pripomína, v jednej chvíli som mal dokonca pocit, že čerstvo vypraný froté uterák, neviem. V tme svetluškovali len malé výbuchy zapaľovačov na cigarety a vreckové reflektory displejov mobilov. Vôbec nechápem prečo ľudia fajčia, ani prečo používajú toľko mobily, ale to je iný príbeh. V každom prípade preto lebo ja som ho nechcel použiť tu neuvidíte fotku z koncertu. Môžem vám len opísať čo som videl ja: predstavte si zorné pole, spodné dve tretiny len čiernota, sem-tam tie nikotínovo-GSMkové svetlušky a vrchná tretina kapela, v prostriedku Piussi (skvelý účes, časom trocha spotený, skvelé sivo-fialové sako a náhrdelník), po stranách rôzne sa meniaci hudobníci, vzadu bubeníčka s na bordovo nafarbenými vlasmi. Mimo to som videl ku koncu ešte takú zvláštnu pantomímu jedného mladého páriku, niečo medzi pantomímou a tancom. A niekoľko známych tvári (známych verejne i mne).
Premiéru mala pesnička o vražde študenta: Daniel Tupý . Celé to aj uzatvorila.
Ja to ukončím citátom s pesničky Sladké večery v Stoke z Albumu Na mojej ulici:
Nás zbúrajú a postavia tu
národné akvárium
aj za vaše peniaze
dievčatá a chlapci
a nebude to sladké
