Ráno som vo vysielaní nemenovanej rozhlasovej stanice počul protibulvárny spot, voľne memorovaný: Bez bulváru sa dá žiť - Čítajte .týždeň je úplne bez bulváru. Večer som v istom podniku v centre Bratislavy pri vchode na toaletu videl reklamnú pohľadnicu (tuším sa to nazýva Boomerang card) s fotkou istej rýchlopečenej slovenskej "hviezdy" s fľaškou piva pri ústach čiastočne prekrytú textom v rámčeku napodobňujúcom upozornenia na cigaretových krabičkách, ktorý znel: Bulvár môže spôsobovať závislosť. Zatial všetko v najlepšom poriadku, originálna, smiechom cez slzy vtipná reklamná kampaň od ktorej si vydavateľ asi sľubuje zvýšenie predajnosti. Použiť v tomto prípade fotku verejne činného človeka, ba dokonca takého u ktorého to má príznaky psychickej poruchy je podľa mňa bez otáznikov. Nikto ho neponižuje, on sám sa nechal odfotiť v tejto situácií a dokonca mu to ani nebolo nemilé (a tak podporuje alkoholické tendencie mladých Slovákov mimochodom).
Prekvapený som bol až o niekoľko hodín neskôr, znova doma, v neskorej hodine (v snahe pozrieť si nočné správy) som videl televíznu variáciu onej protibulvárnej kampane. Na obrazovke sa na niekoľko (zdanlivo dlhých) sekúnd objavila fotka s tvárou zosnulej britskej princeznej Diany, ktorú náhle z väčšej časti prekryl nápis (znova kopírujúci fajčiarske varovanie): Bulvár môže zabíjať .
Použíť fotku mŕtveho človeka (teda takého ktorý sa k tomu nemôže nijako vyjadriť, tobôž nie brániť) v reklame je vždy problematické a žiada si citlivý prístup. Použiť osobu ako zástupnú entitu nejakého komunikátu voči cieľovej skupine je vždy viac či menej znevažujúce. Použiť však mŕtveho človeka ako zástupnú entitu v takto rádoby čiernohumornej a odporne cynickej konštelácií je vulgárne a maximálne odsúdeniahodné. Nie je to o nič menej pohŕdajúce ľudskou dôstojnosťou a kultúrnosťou ako bulvár.
Ak sa nad tým nezamyslí Rada pre reklamu, mohol by sa aspoň šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb, ktorý inak tak rád moralizuje a vynáša etické súdy nad pomermi, dobou i ľudmi.
