Prečo som zrušil diskusie k mojím textom?

Začnem tým prečo som to neurobil -neurobil som to preto, lebo by som sa bál iných názorov a ani preto, že by som bol za cenzúru, alebo neuznával slobodu prejavu. Ak by som trpel niektorým z týchto príznakov určite by som sem nezačal písať, ale postačovalo by mi sledovať niektorú zo slovenských televízií a potichu voliť niektorú zo slovenských politických strán plnú bývalých komunistických karieristov a eštébakov, ktorý sa už o nejaký taký stav postarajú za nás. Spravil som to najmä preto, lebo o žiadne diskusie v skutočnosti nešlo. Bolo to miesto kde si niekto môže anonymne a bez následkov zanadávať, nepodložene obviňovať mňa, alebo niekoho iného z niečoho a takým spôsobom aký by si zoči-voči nikdy v živote nedovolil -a tento trend stúpal. Na tomto mieste sa zároveň všetkým, ktorý už pochopili, že nekonečným vzájomným osočovaním na sieti sa nič k dobrému nepohne ospravedlňujem, ale možnost ako sa so mnou spojiť tu ostala.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

Priznávam išlo i o moju "pohodlnosť", nemám čas ani chuť stále dookola čítať tie isté narážky, dezinterpretácie a snažiť sa ich vyvracať. Ešte menej sa mi chcelo percipovať vulgarizmy a hľadať medzi nimy niečo rozumné. Anonymita -mnohokrát klamlivá- vyvoláva v niektorých ľudoch ako som sa mal možnosť za ostatné mesiace presvedčiť emócie, ktorých následky by mohli zaujímať klinického psychiatra, ale neviem prečo by mali zaujímať mňa alebo ostatných čitateľov (pričom mnohý sa právom pýtali, prečo sa vulgárne, urážlivé alebo nezmyselné príspevky nemažú). Všimol som si, že vždy keď autor vysloví nejaký vlastný názor a to obzvlášť ak ide o vec široko známu, vždy sa nájde niekoľko "diskutujúcich", ktorí su takmer okamžite schopní a ochotní vysypať množstvo negatívnej energie v podobe nadávok, v tom lepšom prípade označiť takýto názor za úplne scestný bez akýchkoľvek argumentov: aby som uviedol príklad, keď som si dovolil vyjadriť politický názor proti niečomu spustila sa rovnaká lavína ako na autora, ktorý si dovolil vyjadriť názor za (takmer ako v Solženicinovom gulagu). Toto ma len utvrdilo v názore, že takéto počínanie je nezmyselné a rovnako nezmyselná je aj platfroma na jeho realizáciu.

Ak tradičné média (rozhlas, televízia) tlačia ľudí do mlčania, tak nové digitálne média naopak žiadajú a podnecujú interaktivitu, čo by bolo veľmi príjemné ak by nedochádzalo k deviáciám, ktoré mnohokrát kvantitatívne prehlušia pôvodný obsah. Ono je totiž rozdiel medzi ťukaním do klapiek klávesnice a písaním, rovnako ako je rozdiel medzi napísaním niekoľkých slov a tým mať, intelektuálne stráviť názor. Bolo by krásne ak by to dokázali všetci (alebo aspoň tí, ktorí cítia potrebu písať do fóra), ale žial nie je tomu tak. Je preto sémantickou zvrátenosťou nazývať subdoménu tohto servera "diskusie", a ja nechcem zavádzať 96% svojich čitateľov (zo štatististiky čítanosti a počtu reakcii som vypočítal, že potrebu písať do fóra prejavujú 4% mojích čitateľov).

Nie je žiadnou novinkou, že ľudia majú väčšiu motiváciu ostentatívne reagovať na niečo s čím nesúhlasia, ale sú určité hranice, ktoré nie som ochotný prekročiť. Demokracia ani sloboda prejavu nie je anarchia a beda nám ak sa ňou niekedy stane. Pokým ja alebo akýkoľvek iný autor sa tu prezentuje svojím menom, tvárou a niektorí i ďalšími informáciami , "účastník diskusie" len nejakým nickom čo mu dáva strategickú výhodu. Inteligentný človek takéto niečo pochopí a podľa toho sa správa, žial dnes sa na internete nájdu aj takí pre ktorých je to príliž zložité. V diskusiách na tomto serveri nie je žiadna kontrola, žiaden moderátor ako to bývalo na internete zvykom. Chápem, že to pre SME je nadľudská úloha skontrolovať toľko príspevkov a ani si nemyslím, že by bolo vhodné aby som ja (alebo ktorýkoľvek iný autor) sám rozhodoval o tom čo je a čo nie je vhodné ako príspevok do diskusie. Je však odpoveďou nechať diskusiu degradovať na slovné bitky na úrovni 3. cenovej kategórie alebo galériu duševných porúch? Moja odpoveď znie: nie.

Poznámka (pridané 6.4. 2005, 10:53): Diskusie som sa po e-mailovej komunikácií s niektorými čitateľmi, ktorých argumenti mali váhu a bolo ich teda nutné zvážiť, ako aj po uistení zo strany SME, že nevhodné príspevky do diskusie sa v budúcnosti mazať budú rozhodol obnoviť.

Peter Weisenbacher

Peter Weisenbacher

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bratislavčan, ktorý sa pamätá na socializmus, ktorý sa venuje počítačom a bol na internete už pred 15 rokmi, ale prechodil viac galérii a múzei ako hral 3D hier a je kritický voči technológiám, médiám a politike. Zoznam autorových rubrík:  KultúraPočítačePolitikaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,071 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu