4 roky po 911: teroru sa darí a my sme komplici

Celé to začalo devalváciou novinárskej práce a informácie. Média namiesto informácií v dňoch a týždňoch po 9/11 prinášali namiesto informácií emocionálny maglajz (ako mnohonásobne opakované zábery zaprášených New Yorských hasičov na SAT.1 a podobne) s malou výpovednou hodnotou. Pokračovaním tejto devalvácie akosi očakávateľným bolo automatické preberanie názorov, stanovísk a verzií americkej vlády a armády na tieto udalosti -bez dôkazov, bez snahy potvrdiť niečo z nezávislých zdrojov. V tomto smere sa najviac blisli východoeurópske média ktorých zamestnanci zvyknutí ešte z dôb nedávno minulých preberať názory Moskvy, teraz jednoducho prešaltovali na Washington (zdarný príklad TV Nova a Markíza).

Ak by však šlo o teórie bez dôkazov vydávané za fakty nebolo by to tak zlé. Celé sa to podstatne zhoršilo keď sa ľudia okolo amerického prezidenta rozhodli zaútočiť na Afganistan lebo ten chráni autora útokov (toto je ešte aj dnes tvrdenie bez dôkazov). Tamojší režim zareagoval prekvapivo racionálne a navrhol, že ak USA predložia dôkazi bin Ladína vydajú. USA žiadne dôkazy nemalo (a nemá) a tak radšej ústami G. W. Busha vyhlásilo vo fašistickej logike: kto nie je s nami je s teroristami -a zaútočilo. Ešte stále ako tak pochopiteľné hysterické a zbrklé konanie vystrašenej a potupenej veľmoci by sa dalo ospravedlniť ak by sa na boj s afgánskymi teroristami (ktorých vycvičila a vyzbrojila CIA na boj proti Rusom -kto seje vietor...) nepoužívali prostriedky typu zákaz dovozu potravín a liekov pre civilné obyvateľstvo z Pakistanu (áno nový spojenec USA skutočne zastavil zásobovanie najchudobnejších regiónov nakladiakmi na prianie USA) a podobne.

Jedna vojna však nemala byť dosť. Priam živočísny strach bežných američanov z teroru mal byť zneužitý obzvlášť odsúdeniahodným spôsobom: na ospravedlnenie útoku na Irak s cieľom získať druhé najväčšie zásoby ropy pod kontrolu. Na tomto mieste hádam nemusím opakovať báchorky o zbraniach hromadného ničenia, mobilných chemických výrobniach a podobné sci-fi prvky prezentácie Colina Powela na pôde OSN (je pozoruhodné, že on ako jediný v súčasnosti už čiastočne priznal svoju chybu v poslednom interview), ktorými USA oklamala veľkú časť západného sveta. Nič sa nenašlo, ani zbrane, ani teroristi, ani indície. Teroristi prišli až po armádach USA a Británie. USA si sami vytvorili liaheň islamistického terorizmu. G. W. Bush sľuboval, že po druhej vojne v Perzskom zálive bude svet bezpečnejší -pravdou, ale je, že odkedy vzal do rúk "vojnu proti terorizmu" množstvo útokov a obetí teroru sa zdesaťnásobilo... a zvolený bol asi tiež najmä kvôli bin Ladinovmu domácemu videu na poslednú chvíľu, ktoré američanom pripomenulo, že by v Bielom dome mali ešte ponechať kovboja ochotného vybombardovať akúkoľvek krajinu sveta o ktorej dovtedy ani nevedeli, že jestvovala.

Vďaka nezodpovednej politike Bushovej administratívy (a nemenej nezodpovedného pritakávania pätolízaolov včítane slovenskej vlády) sme pravdepodobne museli byť svedkami útokov v Madride a Londýne. Španielska ani britská vláda naštastie ako reakciu nechystá útok na nejakú chudobnú moslimskú krajinu, no nesprávnosť reakcií sa tomu v niektorých smeroch vyrovnáva. Ak by sme to vzali z medicínskeho hľadiska liek Irak sa neosvedčil, liečba násilím symptómy terorizmu len zhoršila, bolo by teda len logické znížiť dávku -podobne je to s občianskymi právami a slobodami. Viac než pól milióna kamier snímajúcich verejné priestranstvá v Londýne útokom v metre nezabránilo. O to menej im zabráni ďalší milión a najmenej zabitý brazílsky elektrikár. Stal sa obeťou teroristou, to je nepochybne pravda, žial pravda je aj to, že ako predĺžená ruka teroru zafungovala neschopná a arogantná anglická polícia. Situácia bola nasledovná: neuposlúchol pokriky neuniformovaných, čiže vlastne cudzích ľudí a bol popravený -hneď. Prečo by sa mal niekto riadiť pokynmi neunifmovaných, neoznačených ľudí? Nemohli by to nabudúce byť aj teroristi, ktorý by takto kontrolovali dav?

Tak či onak, po ostatných útokoch nastala nie len v Británií situácia plná viac či menej oprávneného strachu a neistoty. Psychológovia už dávno vedia, že v takýchto chvíľach sú veľké skupiny ľudí emocionalne prístupne na veci, ktoré by inak nikdy neodsúhlasili. A tak sme sa dostali až k nám, až k obmedzovaniu nášich práv a slôbod: nejde len o archivovanie volaní na mobiloch, ide aj o šmírovanie bez vedomia a schválenia súdom, ničím neobmedzené obmedzovanie (napr. zhromažďovacieho práva) pod rúškom antiteroristickým opatrení, popieranie prezumpcie neviny a medzinárodného práva. Vďačime za to, nepochybne teroristom: islamistom, fundamentalistom, ktorí nerešpektujú slobodu a práva jednotlivca -no ako ich nástoj znova zafungoval niekto z nášho sveta, niekto kto by v skutočnosti hodnoty, kvality a výdobitky západnej kultúry mal chrániť. A to je ten problém, chceme byť komplicami teroristov? Chceme realizovať to čo si nepochybne dali za cieľ svojich neospravedlniteľných činov?

Na záver si dovolím ešte zacitovať Benjamina Franklina: " Tí čo sú ochotný vzdať sa slobody aby získali pocit bezpečia si nezaslúžia ani bezpečnosť ani slobodu ".

Poznámka autora: Pre stručnosť som nespomenul obete "vojny proti terorizmu", ktoré si vyžiadalo falošné určenie priorít tak ako to mohli najkonkrétnejšie na sebe pocítiť obyvatelia New Orleans, v širšom zmysle napr. ochrana životného prostredia.