
Nedá mi teda, i keď sám seba nepovažujem za takého bojovníka za kryštáľovo čistú a jasnú pravdu ako je nepochybne pán Kaliňák, ktorý odmietol diskutovať o kauze s priamymi účastníkmi na výbore pre ľudské práva NR SR, a pokúsim sa zbortiť zopár mýtov sám.
Mýtus o protičínskych demonštrantoch. Verejné zhromaždenie bolo zvolané na "podporu ľudských práv v Číne", nie "proti Číne" či dokonca momentálnemu prvému tajomníkovi tamojšej komunistickej strany . Väčšina zo zúčastnených intímne pozná čínsku kultúru, viacerí boli v Číne, alebo majú rodinného príslušníka čínskej národnosti. Všetci s ktorými som mal možnosť hovoriť si hlboko vážia Čínu a jej obyvateľov, ktorí žial už desaťročia trpia pod krutým režimom, ktorý v súčasnosti v sebe obsahuje to najhoršie z "reálneho socializmu" a globálneho neoliberálneho kapitalizmu, čo je mix nebezpečnejší ako molotovov koktejl. V našich radoch bolo aj viacero Číňanov. To boli tí čo potom väčšinou vďaka nečinnosti polície skončili v nemocnici.
Mýtus o tom, že "sme sa pobili". Na základe videozáznamov, fotomateriálu i mnohých svedeckých výpovedí sa na Hodžovom námesti odohralo napádanie pokojne protestujúcich agresívnymi a organizovanými členmi uvítacieho výboru vybavenými vysielačkami, odposluchovými prístrojmi a koordinovanými čínskou ambasádou. Vyplýva to priamo aj z policajného záznamu výpovede jedného jediného zadržaného a obvineného potom čo na tom Marcel Zajac, ktorého okradol nástojčivo trval. Žiadny slovenský protestujúci za dodržiavanie ľudských práv nebol políciou z ničoho obvinený, na žiadnom zázname sa nebije a ani nikto zo svedkov nič také v žiadnej chvíli netvrdil. Situáciu asi najlepšie vyjadruje fotografia na ktorej sa dve útle ženy snažia urastenému Číňanovi zabrániť okradnúť ich pred očami slovenskej polície.
Mýtus o nepovolenom zhromaždení. Pán minister to možno nevie, veď je zaneprázdnený, ale ja ako ľudskoprávny aktivista (i keď som neprešiel lustráciou pána ministra či som preňho dostatočne aktivistický) viem, že slovenská ústava i zákony nič také nepoznajú. Práve naopak hovoria, že zhromaždenia sa len a výlučne ohlasujú, lebo máme slobodu prejavu a demokraciu (už 20 rokov). Omyl mestskej časti keď si namýšľala, že zhromaždenie nám môže zakázať preto, že bývalý komunista Gašparovič tam víta ešte stále komunistu Hu-a vyvrátil súd. Čo je ale podstatnejšie, na Hodžovo námestie prišli slobodní slovenskí občania demonštrovať za ľudské práva v Číne samostatne, nikto ich neorganizoval, neplatil ani nedirigoval políciu ako má posúvať zábrany a koho má odkiaľ vykázať ako to robili organizátori čínskeho uvítacieho výboru.
Mýtus o zásahu polície. Nie pán minister, ľudskoprávni aktivisti ani mimovládne organizácie nemajú primárny problém so zásahom polície, ale s jej evidentnou nečinnosťou napriek tomu, že pred jej očami sa páchali trestné činy, občania na to upozorňovali a niektorí príslušníci PZ SR mlčali a iní si z nich robili žarty. Problém je, že stovky po zuby vyzbrojených a ozbrojených policajtov nedokázali ochrániť pár pokojne demonštrujúcich keď boli fyzicky napádaní a aj vtedy keď kričali "pomóc, polícia" sa ani nepohli.
Vo vyvracaní mýtov, svojim, nepochybne amatérskym spôsobom a dielom hodlám pokračovať aj v budúcnosti a preto všetkých ctených čitateľov, ktorí sa chcú dozvedieť ako to bolo od priamych účastníkov a diskutovať o tom čo sa dialo potom pozývam na diskusiu "18. jún: bolo konanie polície pred prezidentským palácom v Pohode?", ktorá sa uskutoční už túto sobotu 18. júla, teda presne mesiac po "Masakre na námestí gašparovičovho mieru v Bratislave" na festivale Pohoda o 19:00 do sektora neziskoviek (orientačný bod: "bombový" stánok Amnesty International Slovensko).
Peter Weisenbacher, ľudskoprávny aktivista